Nikto mi nemôže ublížiť
Na chvíľu sa zamyslite nad významom nasledujúcej vety: Nikto mi nemôže ublížiť, pokiaľ mu to nedovolím.
Možno to vyzerá ako mimoriadne provokatívne tvrdenie. Ešte pred niekoľkými rokmi by som sám reagoval: „To nie som ja, kto sa necháva citovo zraňovať. To si ty, kto mi ubližuje!“
Skúsime sa preto na toto tvrdenie pozrieť podrobnejšie: Nikto mi nemôže ublížiť, pokiaľ mu to nedovolím.
Môže to byť skutočne pravda?
Nasledujúci text som si nalepil na prednú stranu kalendára a nechal ju tam dlhý čas. Veľakrát mi pomohol, najmä vo chvíľach, keď som sa chcel nahnevať alebo rozčúliť. Teda v okamihoch, keď som si chcel zvoliť pocit nešťastia ako odpoveď na správanie niekoho druhého.
Pravidelne si tento text čítajte. Mne osobne pomohol, aby som sa pomaly, krok za krokom, priblížil k poznaniu, že táto fráza je pravdivá: Nikto mi nemôže ublížiť, pokiaľ mu to nedovolím.
Osoba, ktorá určuje, ako sa mám a ako sa cítim, sa správa istým spôsobom.
Osoba, ktorá určuje, ako sa mám a cítim, je napríklad niekto, kto príde neskoro na dohovorenú schôdzku.
Nie som rozrušený z dôvodu, z ktorého si myslím, že som. Som rozrušený iba z dôvodu, ako sa rozhodnem túto udalosť vysvetľovať.
Môžem sa rozhodnúť, že ju začnem vnímať iným spôsobom – ak budem chcieť.
Ak som z nejakého dôvodu rozrušený, rozčúlený alebo nešťastný, napríklad preto, že niekto prišiel neskoro na dohovorenú schôdzku, znamená to, že som sa rozhodol pokladať sám seba za obeť.
Namiesto toho by som mal vyskúšať, či funguje toto tvrdenie: Keď sa niekto správa zle, ja si vyberiem, že budem nahnevaný.
Mám však možnosť voľby a môžem si vybrať, že budem reagovať úplne inak.
Kay Pollak z knihy Šťastie nie je náhoda (str.55-57)
