Slepačia Polievka pre Dušu – Pravá láska
101 dojímavých aj humorných príbehov o randení, romantike, láske a manželstve
62. príbeh – Hodiny tanca
Tanec je skrytý jazyk duše. – Martha Graham
Už od ranného detstva som poznala, čo je to pravá láska. Keď som sa večer schovala pod perinu a od mamy dostala bozk na dobrú noc, vedela som, že sa čoskoro udeje niečo čarovné. Bolo veľmi ľahké veriť v skutočnú lásku, keď som ju videla večer čo večer na vlastné oči.
Len čo som zaspala, zobudila som sa na to, ako sa moja mama sprchuje. Cez tenké steny nášho domu som počula tiecť vodu zo sprchy, potom ju zastavila a o niekoľko minút zapla sušič na vlasy. Vôňa matkinho parfumovaného púdru na tvár prenikla cez steny a zaplavila moju izbu svojou arómou. Predstavovala som si, ako sa moja mama líči pred zrkadlom: dáva si očný tieň, robí si dokonalú očnú linku, vykrúca a maľuje si riasy. Niežeby to všetko moja mama potrebovala. Bola prirodzená kráska, z ktorej sa každý večer, keď sme išli spať, stala filmová hviezda.
Len čo bola moja mama v kúpeľni hotová, počula som, ako sa otvorili dvere a dnu vstúpil otec. Pach oleja na jeho oblečení prerazil maminu príjemnú vôňu. Obaja sa stretli v predsieni a každý večer opakovali ten istý rituál. Keď mama odišla z kúpeľne, obliekla si nádherné šaty, vlasy jej zľahka padali okolo tváre, jej vysoké podpätky sa trblietali vo svetle lampy z obývačky. Otec ju vzal za ruku a zakrútil ňou. Usmiali sa na seba a potom išiel do kúpeľne. Pustil si sprchu a silná vôňa mydla zaplnila celú našu izbu. Počula som, ako v obývačke mama zapla gramofón. Ovzdušie zaplnila tichá a príjemná hudba práve vo chvíli, keď otec skončil s prípravou v kúpeľni.
Vyšiel z kúpeľne a obliekol si svoje najlepšie nohavice a vyžehlenú košeľu. Olej a špina, ktoré pokrývali jeho ruky, tvár a oblečenie po dlhom dni v práci na ropnej vrtnej veži, sú preč. Bol taký pekný a silný. Mama ho čakala v hale. Podišla k nemu, pozreli si do očí a zostali niekoľko minút nehybne stáť. Nasledoval nežný bozk, po ktorom sa mama vždy usmiala. Potom vzala môjho otca za ruku a zaviedla ho do obývačky.
Po príchode do obývačky pustili hudbu trochu hlasnejšie – aj keď nie príliš nahlas, aby nás nevyrušovala pri spánku. Z mojej izby som ich nevidela tancovať, ale keď sa priblížili k predsieni, zbadala som ich tancujúce tiene na stene. Tancovali pomaly, stále dokola, niekedy potichu, niekedy so šepotom a so smiechom. Vždy som zaspávala pri tomto nádhernom pohľade. Nikdy som si nemusela lámať hlavu nad tým, či existuje pravá láska. Videla som ju každý večer, ako tancuje na našich stenách.
– Cynthia Bilyk
Jack Canfield, Mark Victor Hansen, Amy Newmark z knihy Slepačia Polievka pre Dušu – Pravá láska (str.220-221)
Autor fotografie: Katy Sendza
Krásne, ozaj pohladenie pre dušu