Zaujalo nás z knihy: Pavel „Hirax“ Baričák – Šlabikár šťastia

Keď túžite po zmieri, ale druhá strana odmieta komunikovať

Každý z nás má nejakú otvorenú „bolestivú vec“ s nejakým iným človekom. Nevydarený vzťah, spretrhané kontakty s najbližšími (nevynímajúc rodičov či deti), okradnutie, zradu, osočovanie, ohováranie…Keď sa na svojich besedách pýtam ľudí, ako takýto stav riešia, mnohí odpovedajú rovnako: „Je to zlý človek, neexistuje pre mňa, čas vyhojí.“ Uverili klamu, že zabudnutie je forma odpúšťania. Toto však nie je riešenie. Povie vám to kňaz, psychológ a nepriamo aj chirurg cez skalpel, keď vám za desať rokov vyreže nádor z tela. Možno aj pre zdroj negatívnej studničky, ktorú ste v sebe počas rokov vystavali a tak intenzívne ste ju voči niekomu používali, či topili v nej svoje ubolené city.

A možno ste práve ten druhý typ človeka, ktorého mrzia pokazené vzťahy s ľuďmi, ktorí boli ešte pred časom jeho milovaní či obľúbení. Spravili ste všetky možné pokusy, ale nedarí sa. Druhá strana nechce komunikovať, tiež vás šupla na zoznam ľudí, ktorí „ublížili“. Vy by ste zasa mohli tvrdiť, že bolo „ublížené“ vám, ale už ste to akosi strávili, prehltli, prijali. Teraz vám záleží iba na jednom – všetko by ste chceli vrátiť, ale nedá sa, lebo „neprajník“ je na druhom brehu a odmieta sadnúť do člna. Taktiež vo vás môže v dôsledku tohto stavu vykvitnúť choroba – cez túto otvorenú ranu z vás totiž uniká energia. Pociťujete smútok, nostalgiu, frustráciu z niečoho nevydareného, neukončeného…

Len pár bytostí odetých v ľudskej koži je na takej úrovni, že záležitosť uzavrie v sebe v dokonalej harmónii, aj keď druhá strana bude voči nej vysielať negatívne emócie. Ak k nim nepatríte, budú sa k vám v neurčitých časových intervaloch stále vracať vlny, ktoré znova otvoria pocity nepochopenia, výčitiek, zrady. Aj keď ste pochopili, odpustili, prijali…

Všetky náboženstvá sveta i najvyššie duchovné ikony radia už stáročia to isté: Vyriešte a dajte za svoj život na poriadok všetko, čoho ste schopní. A je to jedno, či sa bavíme o vzťahu k rodičom, deťom, iným ľuďom, prírode, svetu… Zharmonizujte seba, čím sa zharmonizuje všetko, s čím prídete do styku.

Zabudnite na spiatočnícke lamentácie, vy musíte v sebe spustiť psychický mechanizmus, ktorý je potrebný na zachovanie vlastnej integrity a harmónie. Ako teda ďalej, keď ste vyčerpali všetky možnosti? Čo robiť, keď vás druhá strana ignoruje, nekomunikuje, iba na vaše meno všade vylieva lavóry zla? A vy by ste tak radi sadli za jeden stôl, všetko si odkomunikovali, nastolili zmier, znovu docielili čo najväčší pokoj, zaraz objali aj najväčšieho ,nepriateľa“.

Povedal vám niekto, že ak to nejde v reálnej rovine, môžete využiť svoju myseľ a myšlienky? Že môžete prosiť či modliť sa, aby aj druhá strana došla na cestu pochopenia a lásky? Ak druhá strana taktiež nevykročí na cestu zmieru, k úplnému vyriešeniu spoločného problému nikdy nedôjde, hocijako si budete nahovárať, že ste spravili všetko. Poďme teda na alchýmiu, ktorej nemusíte veriť, ale vyskúšať ju môžete…

Objímajte svojich „nepriateľov a neprajníkov“ vo svojich mysliach. Proste o situácie, ktoré mŕtve ľady posunú a roztopia. Pred zaspávaním, po zobudení, počas meditovania, v každej chvíli, kedykoľvek vám život dožičí čas na rozjímanie – privolávajte si v obrazoch „sokov“. Vyslovte, ako vám záleží na tom, aby ste znova existovali ako jeden, a nie ako dve znepriatelené strany. Povedzte im, že ich ľúbite, objímte ich… Privolajte si všetkých, ktorých vám pamäť predostrie. Aj tých, na ktorých zabúdate a vzťah s nimi ste zanedbali. Nevynechajte ani tých, ktorým ste dali „výchovné rany“ vy a „ublížili“ ste im.

Budú sa vám diať „divné“ veci. Začnete stretať ľudí, ktorých ste roky nevideli. Vzniknú situácie, keď sa dostanete s rozhádanými stranami do takého stretu, že sa nebudú môcť vyhnúť dialógu. Napriek tomu, že ste si takýto rozhovor dlhý čas chystali, môže sa stať, že vec sa nevydarí. Však to poznáte – stokrát si niečo prehrávate v mysli a keď žiadaná situácia príde, vyhoríte. Netrestajte sa, nebuďte smutní! Všetko sa deje, ako sa má, nabudúce všetko dopadne dobre.

Nech vás ženie sila, že tak konáte aj za tých, ktorí sa týmto veciam smejú. Nezabudnite, že všetci sme spojené nádoby. Ak niekto na druhej strane planéty vyrieši nejaký problém, odľahne aj vám a naopak. Ak ste vnímaví voči tejto stránke života, viete, že veľakrát sa tak už stalo. Robte veci srdcom. Možno niektorí z vás na prvýkrát zistia, aké ťažké je pozrieť sa „nepriateľovi“ do očí čo i len v mysli, nieto v reálnom živote. Zoberte to ako skúšku, ktorá vás nebude nič stáť, naopak, môžete na nej iba vyrásť.

Pavel „Hirax“ Baričák z knihy Šlabikár šťastia (str.138-140)

Audiokniha: http://www.vesele-veci.sk/slabikar-stastia-audiokniha.html