Druhá kapitola: Vplyv myšlienok na životné okolnosti
Myseľ človeka sa dá prirovnať k záhrade, ktorú možno rozumne kultivovať alebo ju nechať zarásť divokou burinou. Bez ohľadu na to, či bude pestovaná alebo zanedbávaná, musí a aj bude prinášať plody. Ak v záhrade nie sú zasadené žiadne užitočné semená, iba semená buriny, tie sa budú ďalej množiť.
Tak ako záhradník obrába svoj záhon, zbavuje ho buriny a pestuje želané kvety a ovocie, človek by mal tiež dbať o záhradu svojej mysle, mal by plieť všetky nesprávne, neužitočné a nečisté myšlienky a mal by kultivovať až do absolútnej dokonalosti kvety a plody správnych, užitočných a čistých myšlienok. Keď sa človek bude usilovať o tento proces, skôr či neskôr objaví, že je pánom – záhradníkom – svojej duše a je tým, kto riadi svoj život. Takisto v sebe odhalí chyby v zmýšľaní a začne čoraz viac rozumieť tomu, ako sila myšlienok a jednotlivé prvky mysle pôsobia na formovanie jeho charakteru, okolností a osudu.
Myšlienka a charakter sú jedno a to isté, keďže charakter možno objaviť a prejaviť iba prostredníctvom okolností a prostredia. Vonkajšie podmienky ľudského života budú vždy v súlade s vnútorným rozpoložením človeka. Neznamená to, že okolnosti, v ktorých sa človek kedykoľvek nachádza, naznačujú jeho celkovú povahu. Znamená to, že tieto okolnosti sú tak tesne späté s niektorými zásadnými myšlienkovými prvkami v človeku, že sú zatiaľ pre jeho vývin nenahraditeľné.
Každý človek je tam, kde je, vďaka zákonitostiam svojej existencie. Priviedli ho tam myšlienky, ktoré votkal do svojej povahy a v usporiadaní jeho života neexistuje prvok náhody. Všetko je výsledkom zákonitostí, ktoré sa nemôžu mýliť. Platí to pre tých, ktorí sa necítia byť v harmónii so svojím okolím a rovnako pre tých, ktorí sú so svojimi životnými podmienkami spokojní. Človek ako napredujúca a vyvíjajúca bytosť sa v ktoromkoľvek okamihu svojho života nachádza v takom rozpoložení, situácii a podmienkach, v akých sa môže učiť a rásť. A keď získa duchovné ponaučenie, ktoré je obsiahnuté v každej životnej situácii, tá pominie a uvoľní miesto ďalšej.
Pokým človek verí, že jeho život vytvárajú vonkajšie podmienky, je zasypávaný údermi. Ak si však uvedomí, že on sám má tvorivú silu a môže ovplyvňovať skrytú pôdu a sadenice svojej existencie, z ktorých rastú životné okolnosti, stane sa sám sebe právoplatným pánom.
James Allen z knihy Ako človek zmýšľa (str.23-28)
