O pár dní je tu koniec roka. Ľudia zvyknú spomínať na všetko čo sa za ten rok udialo. Na spomienky krásne, no i na tie menej krásne. Jednoducho by sme mali byť vďačný za všetko, čo nám v tomto roku prišlo do cesty. Keď píšem, že všetko, tak naozaj všetko, pretože aj tie negatívne skúsenosti nám pomohli na našej ceste k tomu, aby sme sa posunuli vpred.
Osloboďte sa od minulosti
Okrem vďačnosti je veľmi dôležité aj ODPUSTENIE. Vzťahy tvoria obrovskú časť nášho života a do cesty nám príde mnoho ľudí, ktorí nám pomohli, alebo nás naopak zranili, sklamali či len tak opustili. Možno nás zranili tým, čo povedali, čo urobili. Chcete iných trestať za to, čo vám vykonali? Je to veľmi pochabé, tak ako pomsta. Ak sa chcete od minulosti oslobodiť, prvým krokom je odpustenie. Odpustiť znamená vzdať sa bolestivých pocitov, ktoré vás trápia a nechať život voľne plynúť. Neustále oživovanie starých krívd zabíja vo vás všetko cenné.
Neškoďte sami sebe, svojmu zdraviu za niečo, čo sa stalo v minulosti. „Čo sa stalo, stalo sa.“ Žite v prítomnom okamihu, tu a teraz. Nech vám život vezme čokoľvek, neriešte to. Zbaviť sa minulosti znamená, že sa môžete tešiť zo živote práve teraz. Nie je čas premeškať niekoho alebo niečo, pretože ste nažive. Netešiť sa z toho čo sa práve deje, znamená žiť v minulosti. Vedie to k sebaľútosti, trápeniu a slzám.
Odpustenie ako liek
Zápasíte s nejakou chorobou? Popremýšľajte a rozhliadnite sa okolo seba, či nepotrebujete niekomu odpustiť. Každý má právo na odpustenie, nech už vám spôsobil akúkoľvek bolesť. Ak sa na niekoho hneváte, neodpustili ste mu, neubližujete tým jemu, ale sebe. Vás to bude páliť ako oheň. Vôbec tu nejde o dotyčnú osobu, ktorej neviete odpustiť, ale ide tu predovšetkým o vaše zdravie. Zášť a bolesť, ktorú pociťujete, vám naznačuje, že ste to vy, čo máte odpustiť, a nie ktosi iný.
Aby ste sa oslobodili, prinavrátili si silu, musíte sa zbaviť odporu, hnevu, postaviť sa na nohy a niesť zodpovednosť.
Ak vám stále prichádza na myseľ človek, ktorý vám kedysi ublížil, uvoľnite ho zo svojej mysle, zo života a vyšlite k nemu lásku.
Odpustenie vo vzťahu
Občas nastane nedorozumenie či hádka vo vzťahu s partnerom, dieťaťom, rodičmi, priateľmi. Nečakajte, že sa vám druhý ospravedlní. Vo vzťahu, kde nastal nejaký problém stačí, ak sa ospravedlní jeden z vás. Vždy sa je za čo ospravedlniť, dokonca aj vtedy, ak chybu urobil ten druhý a nie vy. Je to jedno z najkrajších gest v akomkoľvek vzťahu. Jednoducho povedať, že vás niečo mrzí. Úprimné ospravedlnenie vedie k odpusteniu a zmiereniu.
Ak nesúhlasíte s tým, čo bolo príčinou hádky, alebo s tým, kto nemal pravdu, súhlaste s tým, že ste nechceli, aby sa stalo to, čo sa stalo a chcete sa udobriť a mať sa radi. Pretože emocionálne rany sú ako fyzické rany. Chvíľu máme modriny, ale vyliečime sa.
Odpustite ak vás opustili
Život nám prináša mnoho ľudí (učiteľov) a od každého sa niečo naučíme. Keď sa naučíme, učiteľ odíde. Tak ako keď si zaplatíme za nejakú službu (stolár vám vyrobí nábytok na mieru, poskladá ho u vás doma), ukončí svoju prácu, za ktorú zaplatíte, poďakujete a rozlúčite sa. Ale vo vzťahoch k ľuďom, keď odídu z nášho života, skončí sa pre nich práca, čo urobíte? Prepadnete panike, ešte aj vtedy, keď všetko naznačuje, že vzťah by sa mal skončiť, aj keď máte pocit, že všetko sa zmenilo, často sa tvrdohlavo držíte toho človeka a odmietate ho pustiť zo svojho života. Ako keby ste nechceli stolár pustiť z vášho domu a kričali na neho, neopúšťajte ma.
Do života nám prichádzajú ľudia, ktorí v našom živote zostávajú dlho, majú nás toho veľa naučiť, ale aj tí, ktorí nám majú pomôcť nájsť iba cestu. Najskôr si to uvedomí ten druhý, ale vy na to prídete až neskôr, že mal pravdu a odišiel úplne oprávnene. Ak ste si navzájom odovzdali všetky ponaučenia, zistíte, že niečo vás od seba ťahá. Keď príde čas na odchod z niektorých vašich „učiteľov“, vedzte to, že ho musíte súcitne a s vďakou prepustiť, a s odpustením.
Hoci nám v určitej chvíli daný človek pomohol, prežili ste s ním krásne nezabudnuteľné chvíle, alebo práve naopak, priniesol vám bolestivú skúsenosť, oklamal vás, odovzdal vám životnú lekciu, stáva sa pre váš život nepotrebný. Keď opustíme to, čo nám prestalo slúžiť, nesmieme to urobiť s preklínaním, ale s vďakou.
Očistite sa od hnevu
Naše emocionálne rany sú plné hnevu. Je treba ich očistiť. Očistíme ich odpustením. Musíte odpustiť tým, čo vám ublížili. Dokonca aj vtedy, keď to, čo vám urobili, považuje vaša myseľ za neodpustiteľné. Odpustite im nie preto, že si odpustenie zaslúžia, ale preto, že nechcete trpieť a ubližovať si zakaždým, keď si spomeniete, čo vám vykonali. Odpustite im pre svoje duševné uzdravenie. Odpustenie je aktom sebalásky.
Že ste niekomu odpustili, poznáte podľa toho, že pri pohľade naňho (alebo spomienke na neho) už nebudete nič cítiť. Pri začutí jeho mena, nebudete emocionálne reagovať. Keď sa dokážete dotknúť rany a ona nebolí, vtedy viete, že ste naozaj odpustili. I keď jazva zostane. Budete si pamätať, čo sa stalo, aký ste boli predtým, no keď sa rana zahojí, nebude už bolieť.
Ak odpustiť nedokážete, je to len preto, lebo ste sa odpúšťaniu nenaučili, nie preto, že by ste to nedokázali.
Vezmite si ako príklad dve deti, ktoré sa hrajú, o chvíľku sa začnú biť, deti sa rozplačú a utekajú k svojim mamám. Mami sa porozprávajú, obe sa možno pohádajú kvôli deťom a ani si nevšimnú, že počas ich hádky sa už deti znovu začali hrať, akoby sa nič nestalo. Mami sa budú naďalej hnevať. Pre deti je prirodzené odpúšťanie, no my dospelí s tým máme už problém. Viete kde je problém? Problémom je hrdosť. Pre hrdosť a česť prilievame olej do ohňa nespravodlivosti, aby sme si pripomínali, že odpustiť nemôžeme. Trpieť však budete len vy, pre všetko čo ľudia okolo vás urobia, aj vtedy, keď to s vami nemá nič spoločné.
Dôležitý krok k odpusteniu
Urobte si zoznam všetkých, ktorí vám ublížili a podľa vás potrebujú vaše odpustenie. Zavolajte im, napíšte im, ak to nie je možné, odpustite im vo vašej mysli. Či už ide o vašich rodičov, súrodencov, deti, partnerov, priateľov. V duchu si pomyslite, že čokoľvek vám niekto z nich urobil, s vami to nemalo nič spoločné.
Odpustenie nie je pocit, je to rozhodnutie, ktoré vás oslobodí a uzdraví.
