Nedávno ma zaujal krásny článok napísaný o vzťahoch od Osho.
Nadväzovanie vzťahov je nádherné, no je to neustály proces. Mať vzťah znamená milovať a zdieľať. A skôr, ako začnete niekoho milovať, musíte byť práve vy, plný lásky.
Krásne to uviedol na príklade o semienku a kvetoch. Medzi dvoma semienkami vzťah vzniknúť nemôže, sú totiž uzavreté. Ale dva kvety vzťah môžu mať, pretože sú otvorené, môžu vysielať svoju vôňu jeden k druhému, môžu spolu tancovať na slnku a v rovnakom vánku sa môžu zhovárať. Ale toto nie je možné pre dve semienka. Sú uzavreté. Ako môžu nadviazať vzťah?
Človek sa rodí ako semienko, môže vyrásť v kvetinu, ale nemusí. Je to len vaša voľba.
Možno nebudete veriť, ale milióny ľudí sa rozhodli zostať semienkom. Prečo? Semienko je oveľa viac v bezpečí než kvet. Kvet je krehký a vystavený riziku. Stačí silný vietor a lupene kvetu sú odviate. Môže prísť silný lejak, horúčava, niekto môže kvet odtrhnúť. Kvetu sa môže stať čokoľvek, je neustále v ohrození. Semienko nie je krehké, vyzerá silnejšie. Ale preto, že semienko je v bezpečí, tak sa milióny ľudí rozhodne zostať semienkom.
„Buďte ako dva stĺpy, ktoré podopierajú rovnakú strechu. Nechcite ale druhého vlastniť, nechajte mu nezávislosť. Podopierajte rovnakú strechu – tou strechou je láska.“ – Chalíl Džibrán
Ale zostať semienkom znamená zostať mŕtvy, vôbec nežiť. Je to síce bezpečné, ale nie je v tom žiadny život. Človek, ktorý chce skutočne žiť a chce dosiahnuť na vrchol, občas musí riskovať, že niečo stratí.
Každý, kto šplhá nahor, riskuje, že odniekiaľ spadne, alebo sa mu pošmykne. Čím je väčšia túžba vyrásť, tým väčšie riziko na seba beriete.
Ak túžite po dobrodružstve, a ak ste pripravení skúmať, môžete nadväzovať vzťahy. Nadväzovanie vzťahov je skúmanie – skúmate vedomie toho druhého.
Láska je veľmi vzácny kvet. Vykvitne len niekedy. Je to zriedka, ale môže sa to stať, pokiaľ vo vzťahu neexistuje strach. Pokiaľ sa nebojíte, nemáte čo skrývať, môžete byť otvorení a zrušiť všetky hranice. Môžete ostatných pozvať, aby prenikli do vášho vnútra. Pokiaľ však niekomu dovolíte preniknúť do vášho vnútra, musí i on vám dovoliť preniknúť do jeho vnútra. Ak toto niekomu dovolíte, vytvára sa dôvera. Ale pokiaľ je vo vzťahu strach, bojíte sa jeden o druhého, nie je to láska. Je to zvláštne, ale bojíte sa, a pritom nemáte čo stratiť.
Čo je vlastne strach? Čoho sa tak bojíte? Pokiaľ o vás všetko vedia, ste otvorená kniha, prečo sa bojíte? Ako by vás to mohlo zraniť? Je to predurčené spoločnosťou, že sa musíte skrývať, chrániť, byť neustále v bojovej nálade, že všetci sú proti vám. Ale nikto nie je proti vám. Každý sa zaoberá len sám sebou, nie vami. Niet sa čoho báť. Popremýšľajte o tom.
Potom ostatných pozvite aby sa dostali ku vám bližšie. Nevytvárajte nikde prekážky, zostaňte vždy otvorení, žiadne zámky, žiadne zavreté dvere. Potom je možná láska.
