Ako zvládnuť obdobie s tínedžerom #3

Ako zvládnuť obdobie s tínedžerom #1

Ako zvládnuť obdobie s tínedžerom #2

Komunikujte ako rovný s rovným

Ako preniknúť za odmietavé gestá, vrčanie, zízanie do prázdna počas jazdy autom, či odpovede typu „to je jedno“, a dotknúť sa srdca vášho dieťaťa?

Zapojte svojho tínedžera do rozhovoru. Potrebujete s nimi hovoriť ako rovný s rovným, dať im najavo, že vás zaujíma, o čom snívajú, nad čím rozmýšľajú a čím žijú, a ukázať im, že témy, ktoré predkladajú, sú zaujímavými námetmi na rozhovor, na ktorom sa môže zúčastniť celá rodina.

Tínedžeri, ktorí sa necítia byť súčasťou rodinného života, majú pocit, že na ich názoroch nezáleží, pretože ich snom a nápadom nikto nevenuje pozornosť, a dokonca si ich nie je ochotný ani len vypočuť – onemejú veľmi rýchlo. Pretože najčastejšie, na čo sa tínedžeri sťažujú je: „Moji rodičia mi nerozumejú. Nepočúvajú a nerešpektujú, čo poviem. Nie som pre nich dôležitý.“

Presne takto to vnímajú tínedžeri, keď ich nepočúvate a nerozvíjate s nimi komunikáciu. Niekedy však práve naopak potrebujú byť sami. Dajú to najavo výrazmi a gestami, alebo vám povedia na rovinu, aby ste ich nechali tak. Podobne ako vy, i vaše deti niekedy potrebujú súkromie a čas na to, aby si určité veci mohli vyriešiť. Presviedčať ich, aby sa o tom s vami porozprávali, nikdy k ničomu nepovedie, len im to ešte pevnejšie zavrie už i tak zamknutné pery.

„MAL BY SI“

Nikto nemá rád kritiku. O to viac to platí pre dospievajúcich, ktorí sú veľmi citliví na všetko, čo o nich kto povie. Aj drobné poznámky sa im zdajú obrovské a akákoľvek nevinná poznámka sarkastická, či to tak myslíte alebo nie. Usilujte sa vyhnúť tomu, aby ste dieťaťu hovorili, čo by malo a nemalo. Tento prístup totiž účinne zamedzí vzájomnej komunikácii.

Počas rokov dospievania si musíte nájsť nové spôsoby, ako dať deťom najavo bezpodmienečnú lásku a prijatie, a v prípade potreby im poskytnúť i potrebnú dávku pravdy. V rozhovore s nimi však nikdy nepoužívajte spojenie „mal by si“, pretože proces komunikácie vždy zastaví.

Tým, že im budete pripomínať čo majú urobiť, nikdy nič nedosiahnete, a len vás to bude zbytočne frustrovať. I keď sa možno snažíte byť dokonalým rodičom, nikdy tento cieľ nedosiahnete. Žiaden človek nie je dokonalý. To však neznamená, že nemôžete byť dobrými rodičmi. A dobrý rodič sa okrem iného vyznačuje tým, že je dostatočne múdry na to, aby vedel, kedy by mal mlčať a počúvať, a kedy je jeho dieťa schopné vypočuť si, čo mu potrebujete povedať.

Budete sa dopúšťať chýb. Budú chvíle, keď otvoríte ústa… a neskôr by ste dali všetko za to, aby ste boli radšej ostali ticho. To, čo z nich vyletí, totiž nebude ani pekné, ani príjemné, ba ani slušné.

A v takýchto chvíľach potrebujete urobiť jedno. Zájsť sa synom či dcérou a povedať mu: „Je mi to ľúto. Nechal som sa uniesť. Nemal som ti to povedať. Odpustíš mi?“

Vaše deti sledujú, čo robíte, nielen čo hovoríte. Potrebujú tieto slová počuť od vás, mamy a otca. Tým, že sa pokoríte a uznáte, že ste urobili chybu, staviate sa na rovnakú úroveň ako ony a dávate im najavo, že ich vážite ako ľudské bytosti. Je ťažké zostúpiť z piedestálu a priznať, že nie ste najmúdrejší na svete. Keď to však dokážete, budete rozvíjať vzájomný vzťah, ktorý vám vydrží na celý život.