Dieťa potrebuje pohyb, veď samotný človek je skonštruovaný tak, aby chodil a behal. Ak je dieťa dlho bez pohybu a mimo čerstvého vzduchu, začne sa nudiť, vymýšľať, až skončí celkom unudené. Pohyb dieťa upokojuje, je to ten najlepší hromozvod energie, najnaturálnejšie sedatívum na spánok ako vo vatičke. Hojdanie, nosenie v šatke, hádzanie a chytanie lopty, behanie, šplhanie, lozenie, skákanie, všetky tieto činnosti podporujú správny rozvoj mozgu a svalstva a neskôr budú mať blahodarný vplyv na jemnú motoriku potrebnú na držanie príboru, pera či pasteliek na kreslenie. Obe naše deti milujú skákanie na trampolíne, zbožňujú, keď ležím na gauči a o ny sa snažia „dobyť hrad“. Lezú po mne a ja ich s citom odstrkujem, prenášam, jemne ich sácam. Áno, dobre počujete. To je džudo, karate i pouličná bitka v jednom. Robím s nimi takéto veci, ktoré pred svokrovcami nemôžem.
Plastové hračky sú síce lacné a nenarobia neporiadok, ale všetci vieme že je tých plastov okolo nás už akosi priveľa. Voda, sneh, piesok, štrk, hlina či bahno sú podľa mňa tým najlepším médiom pre rozvíjanie detskej fantázie a tvorivosti. Niečo o tom viem, lebo tri roky sme nemali dokončený dvor, takže namiesto trávičky a palisád sme tam mali kopy štrku, piesku, dosiek, kopy z tvárnic a dlažobných kociek. Nesmiete sa strachovať, musíte byť blízko pri nich a potom sa deťom nič nestane ani na stavenisku. Len čo sme deti pustili z dverí, obe si bežali pre lopatky a kýbliky a už aj sa vrhali na piesok a štrk. Keď sa po polhodine vrátili, boli špinaví ako baníci, no apokalypsa biblických rozmerov. Ale aké ohne mali v očiach. To nikde nekúpite.
Všetci vieme, ako dlho sa vedia deti hrať s kalužou vody, so snehom či s vodou pustenou z vodovodu. Sám si dobre pamätám, ako som sa na hodinku-dve zavrel do kúpeľne, napustil si umývadlo vodou, poukladal na ňu prázdne škatuľky z mydiel a iné „lodičky“, vytiahol som striekačky a oceánska bitka flotíl sa mohla začať.
Hodiny strávené klikaním do počítača nevedú k ničomu inému ako k závislosti od ďalšieho klikania, ďalšieho levelu. Poznáte to, jeden diel kreslenej rozprávky si žiada ďalší. Televízia spúšťa pasivitu, senzáciechtivosť a v súčasnosti veľakrát ponúka aj brutalitu. Namiesto televízora, počítača či mobilu vymyslite deťom radšej niečo aktívnejšie. Ak je pekne, my doma neobsedíme. Motáme sa vonka.
Dieťa, ktoré urobíte šťastným cez prírodu, nebude plakať za elektronikou.
Keď deťom dovolíte, aby sa mohli hrabať v hline, liezť po stromoch, presýpať piesok alebo zbierať konáriky, umožníte im dotýkať sa Otca. Zem je naša Matka, dotyk s ňou je energia, ktorú potrebuje každý človek na planéte. Naučte to deti v skorom veku a nebudú mať pokrivené chrbtice ani duše.
Z knihy: Šlabikár šťastia, Dospelí deťom, deti svetu – Pavel „Hirax“ Baričák
