Druhá dohoda
Neberte si nič osobne
Počas nášho vzdelávania alebo našej domestifikácie sa učíme brať všetko osobne. Myslíme si, že sme za všetko zodpovední. Ja, ja, vždy len ja!
Nič z toho, čo robia iní, nie je kvôli vám. Je to kvôli nim. Všetci ľudia žijú vo svojom vlastnom sne, vo vlastnej mysli; nachádzajú sa v úplne inom svete ako je ten, v ktorom žijeme my.
Keď si berieme veci osobne, robí to z nás ľahkú korisť pre predátorov, ktorí sa vám pokúšajú poslať emocionálny jed. Dokážu vás ľahko zaujať jediným nepodstatným názorom a nakŕmiť vás všetkým svojím emocionálnym odpadom. Keď si to vezmete osobne, skočíte im na to a teraz sa ich emocionálny odpad stáva vaším. Keď to však neberiete osobne, ste voči ich jedu imúnni; neskočíte im na to. Imúnnosť voči emocionálnemu jedu je darom tejto dohody.
Keď si beriete veci osobne, cítite sa dotknuto a vašou reakcoiu je brániť svoje názory, presvedčenia a vytvárať konflikty. Robíte z komára slona, lebo pociťujete potrebu mať pravdu a dokazovať všetkým ostatným, že sa mýlia.
Veľmi sa usilujete dokázať ľuďom svoju pravdu tým, že vyjadríte svoje názory. Lenže to, čo hovoríte a robíte, názory, ktoré máte, ste uzavreli v súlade s vašimi dohodami – a tieto názory nemajú nič spoločné s ľuďmi okolo vás.
Váš uhol pohľadu je pre vás niečo osobné. Ide o pravdu, ktorá patrí iba vám.
Don Miguel Ruiz z knihy Múdrosť z knihy štyri dohody (str. 30-33)
