Čas sa javí ako nekonečný sled okamihov. Niektorých „dobrých“ a iných zasa „zlých“. Keď sa však pozriete na to z blízka, z bodu svojho bezprostredného zážitku, zistíte, že nejestvuje množstvo chvíľ. Zistíte, že existuje len táto chvíľa. Život sa odohráva vždy v prítomnosti.
Celý náš život sa odvíja v neprestajnej Prítomnosti. Dokonca aj minulé či budúce okamihy existujú len preto, že si na ne viete spomenúť, alebo ich predpokladať. No premýšľať o nich môžete vždy len v jedinej chvíli – v tejto.
Prečo sa potom zdá, akoby jestvovalo veľa okamihov? Preto, lebo prítomný okamih mylne považujeme za to, čo sa deje, čiže si ho mýlime s obsahom. Prítomnosť si zamieňame s udalosťou. A táto zámena prítomného okamihu s udalosťou vytvára potom nielen ilúziu času, ale aj ilúziu ega.
Zdá sa, že všetko je podriadené času, napriek tomu sa všetko odohráva v prítomnosti. A to je paradox. Kamkoľvek sa pozriete, všade objavíte množstvo nepriamych dôkazov potvrdzujúcich realitu času – hnijúce jablko, vaša tvár v zrkadle, keď ju porovnáte s fotografiou spred tridsiatich rokov. Nikde však nenájdete priamy dôkaz, pretože čas sa nedá zažiť. Zažívate len prítomný okamih alebo presnejšie len to, čo sa v ňom odohráva. Keby sme sa riadili len priamymi dôkazmi, potom by čas neexistoval, existovala by len prítomnosť.
Eckhart Tolle z knihy Jednota života (str.22-23)
