„Pochvala je ako slnečný lúč, ktorý zahreje ľudskú dušu, bez neho sa nemôžeme rozvíjať a rozkvitať. Napriek tomu z mnohých vanie iba mrazivý dych kritiky. Iba zdráhavo doprajeme druhým hrejivé lúče chvály“. – Jess Lair
Pochvala môže niekomu úplne zmeniť život. Mnoho ľudí si to ani neuvedomuje. Je pritom dokázané, že ak potlačíme kritiku a zdôrazníme pochvalu, dobré pohnútky sa posilnia a tie zlé v dôsledku malej pozornosti vymiznú. Týka sa to nielen dospelých, ale detí. A u nich je to práve najdôležitejšie. Pomocou pochvaly, povzbudenia dokážete u detí rozpoznať schopnosti, ktoré v nich doposiaľ driemu.
Niekedy nie je ľahké nájsť niečo, za čo by sme mohli deti pochváliť, pretože sa nám zdá, že robia niektoré veci zle, alebo vás nepočúvajú, možno vás svojimi výrokmi a prístupom ku vám zranili. Napriek tomu, skúste vždy nájsť niečo, za čo ich môžete pochváliť. Uvidíte, že v priebehu pár dní niektoré zvyky, ktoré vás rozčuľovali pominú. A postupne budú miznúť ďalšie.
Začnite deti chváliť a zahŕňajte ich povzbudením a chválou každý deň. Začnú robiť veci svojím spôsobom dobre. Pochváľte ich aj za ten najmenší úspech a prestaňte ich neustále kritizovať.
Je veľa príbehov a názorných príkladov o čarovných účinkoch chvály.
Tu je jeden z nich:
Na začiatku 19. storočia sa jeden mladík v Londýne chcel stať spisovateľom. Ale všetko akoby sa postavilo proti nemu. Nikdy nevychodil viac ako štyri triedy obecnej školy. Jeho otec skončil vo väzení, pretože nemohol splácať svoje dlhy, a tento mladík často trpel hladom. Nakoniec si našiel prácu – lepil štítky na flaštičky s černidlom na topánky v jednej miestnosti plnej krýs. Nocoval v ohavnej podkrovnej izbe so štyrmi ďalšími chlapcami – trhanmi z londýnskych slumov. Mal dokonca také malé sebavedomie, že svoju prvú poviedku išiel poslať do redakcie v noci, aby sa mu nikto nevysmial. Odmietali mu uverejniť jednu poviedku za druhou. Nakoniec nadišiel veľký deň, keď mu predsa len jednu prijali. Pravdaže, nedostal za ňu ani šiling, ale redaktor ho pochválil. Predstavte si, jeden redaktor mal pre neho uznanie! Mladík bol z toho taký rozrušený, že sa bezcieľne túlal ulicami a po lícach mu tiekli slzy.
Pochvala a uznanie, ktoré získal za prvú uverejnenú poviedku, zmenili celý jeho život. Keby sa mu tohto povzbudenia nedostalo, je možné, že by strávil zvyšok života v tej diere plnej krýs. Pravdepodobne ste už o tomto chlapcovi počuli – volal sa Charles Dickens.
Každý je rád, keď ho niekto pochváli. Ale ak je chvála konkrétna, ľudia ju skôr považujú za úprimnú a nepokladajú ju za druh pochvaly, ktorú môže vysloviť ktokoľvek komukoľvek.
Všetci túžime po uznaní a ocenení. Nikto však netúži po falošnej pochvale. Preto aj pri deťoch, buďte konkrétny v pochvalách. Používajte svoje pochvaly s čistým úmyslom.
Nezabudnite na magickú silu pochvaly, ktorá dokáže druhých povzbudiť, inšpirovať a pomocou ktorej dokážu rozpoznať schopnosti, ktoré v nich doposiaľ driemu.
