Ľudia majú sklon považovať niektoré veci v živote za nevyhnutné pre šťastie, zatiaľ čo v skutočnosti nie sú.
Označenie „ilúzia zamerania“ vychádza z myšlienky, že sa môžete zamerať na určitý aspekt života natoľko, až budete presvedčení o tom, že od neho závisí celé vaše šťastie.
Niektorí ľudia majú ilúziu zamerania napríklad na vzťah s partnerom ako nevyhnutný predpoklad šťastia. V takom prípade sa budú cítiť nešťastní dovtedy, kým zostanú slobodní. Niekto je zase nešťastný, lebo nemá dostatok peňazí, zatiaľ čo iní budú presvedčení o tom, že sú nešťastní, lebo nemajú poriadnu prácu.
Pri ilúzii zamerania si vytvárate vlastné dôvody, prečo sa cítite nešťastní. Ak je nešťastie vákuum, v ktorom chýba požadovaný prvok, toto vákuum vytvorila predpojatá predstavivosť subjektu.
Neexistuje žiadny absolútny vzorec pre šťastie – každá jedinečná podmienka života môže slúžiť ako základ pre šťastie svojím jedinečným spôsobom. Môžete byť šťastní, keď žijete manželstve a máte deti alebo žijete v manželstve bez detí. Môžete byť šťastní, keď ste slobodní s vysokoškolským diplomom či bez neho. Môžete byť šťastní, keď ste štíhli, no môžete byť šťastní aj s nadváhou.
Aby ste boli šťastní, musíte akceptovať sami seba. Akceptovať sa je jednou z najdôležitejších a najťažších úloh, aké si v živote môžeme stanoviť.
Akceptovať seba samého je však jednou z najľahších, najjednoduchších a najvďačnejších vecí, aké pre seba môžete urobiť – toto je nenáročný vzorec pre šťastie.