Ako sa pripravujeme o lásku

Kedysi som verila v lásku.

Potom prišli pochybnosti.

Naozaj existuje?

Dnes už viem, že existuje.

Mám priateľa.
Úžasný muž. Veselý, pekný a mladý.

Ibaže si dlho nevedel nájsť lásku.
Stále ju hľadal.
Všade.
A ona nikde nebola.

A tak dospel k záveru, že bude musieť robiť kompromisy.
Že si nebude vyberať a zoberie ponúkanú šancu.

Časom zistil, že to láska nie je.

Už nebol sám.
No nebol ani so svojou láskou.

A tak si povedal, že robiť kompromisy už nebude.

Radšej počká.
Veril, že láska existuje.
Aj tá jeho.

Čakal roky.
Celé tie roky veril, že láska príde aj k nemu.

Že ju zažije.

Prišiel aj o rodičov.
Nemohol im ukázať, že si ho láska našla.

No ani to ho nezlomilo.

A potom….. ju stretol.

Lásku svojich snov.
Bola krásna ako z rozprávky.
Veselá a mala rovnaké záujmy.

Už sú to štyri roky čo sú spolu.
Medzitým sa rozrástli a ich láska narástla s nimi.

Má podobu krásneho chlapčeka.

Dlho sme sa nevideli.

Keď som ich teraz uvidela, bola som šťastná.
Pozerala som mu do očí a videla som tam jas.

Jeho oči žiarili šťastím.
Jeho pery sa stále smiali a keď mi o nich rozprával, bol to šťastný človek.

Za tú chvíľku ma naučil jedno.
Robiť kompromisy sa neoplatí.

Nezoberme to, čo sa nám ponúka, pretože máme strach, že nič lepšie už nepríde.
Príde.
Naše srdce nám povie, keď sa tak stane.

Keď uvidíme toho pravého.
Svoju druhú polovičku.

Šťastie, ktoré sa slovami ani nedá opísať.