Každý jeden z vás má veľa nápadov. Ale koľkí z vás výjdu so svojim nápadom pred ostatných? Obzvlášť keď sa vám zdá byť váš nápad odvážny. Čo s ním urobíte? Necháte si ho pre seba, alebo uzrie svetlo sveta?
K napísaniu tohto článku ma inšpirovala kniha – Čo urobiť s nápadom?
Som energická, tvorivá a mám veľa nápadov. Priznám sa, že i ja som veľa nápadov nechala ukrytých vo mne. Nikdy neuzreli svetlo sveta. Boli to len moje myšlienky a premýšľala som hlavne nad tým, čo by na to ostatní povedali. Ale to sa zmenilo. Zmenilo sa hlavne to, že už neriešim čo si ostatní ľudia myslia. Netrápi ma, čo povedia na môj názor, myšlienku či nápad. Niekomu sa môže páčiť, niekto ma môže vysmiať, niekto nebude súhlasiť, niekto bude súdiť. Ale je to tak v poriadku.
A presne o tom je aj kniha – Čo urobiť s nápadom? Príbeh chlapca, ktorý dostal nápad, nevedel čo s ním, najskôr ho skrýval pred ostatnými a bál sa ho ukázať iným ľuďom. Mal obavy čo povedia, že ho vysmejú. Ale viac sa dočítate v knihe…
Čo bolo mojim nápadom, ktorý prešiel dosť podobným príbehom, ako chlapcov nápad?
Ako školáčka na základnej škole a neskôr na strednej škole, som veľmi nerada písala slohy. Písomne sa k niečomu vyjadriť, napísať svoj názor, urobiť opis. Nešlo mi to. Možno mi to nešlo práve preto, že som mala k tomu priam odpor. Časom sa to zmenilo. Začala som vo veľkom čítať knihy. Doma aj priatelia ma nazývajú, že som „knihožrút“. Áno som, nehanbím sa za to. Pri čítaní kníh som sa dosť zahĺbila do čítania, tak aby som tomu rozumela, premýšľala, analyzovala. Nebolo to len také rýchle čítanie, ktoré by sa podobalo povinnému čítaniu v škole. A tu pri čítaní kníh, som dostala nápad.
Cítila som, že mám potrebu vyjadriť k tomu svoj názor. Porozprávať niekomu o tom čo som čítala, čo ma z knihy zaujalo, čo inšpirovalo a čo by som rada do svojho života aj aplikovala. Premýšľala som nad tým, ale nevenovala som tomu až takú pozornosť. No nápadu buď venujete pozornosť, alebo ho necháte tak. Ja som sa rozhodla venovať mu svoju pozornosť. A tak som sa rozhodla, že začnem písať články.
Čo bolo na tom fascinujúce, vždy pri pomyslení na túto myšlienku, tento nápad, som kdesi vnútri cítila obrovskú radosť. O svojom nápade som povedala svojim najbližším a tí ma v mojom nápade podporili. Založila som si na sociálnej sieti skupinu, kde som začala písať svoje krátke články. Vlastne to bolo o mojich pocitoch, postrehoch z toho, čo som sa v knihách dočítala. Spočiatku som mala obavy, ako budú ľudia na to reagovať. Veď predsa toľko ľudí už píše zaujímavé články a knihy. Ale svojho nápadu som sa nevzdala. Je to môj nápad, nikto nepozná moje pocity tak ako ja. A je úplne v poriadku, ak budem odlišná, iná. Každý sme jedinečný a originálny a každý píše svojim štýlom. Kto bude chcieť čítať moje články, prečíta si ich. Nájdu sa aj takí, ktorí nebudú stotožnení s tým čo píšem.
O svoj nápad sa starám, venujem mu pozornosť, rastie. Vďaka nemu viem, že dokážem čokoľvek. Z malého nápadu prerástlo čosi viac. Jedného dňa sa stalo niečo úžasné, otvorili sa mi nové dvere. Ani nie o mesiac, ako som začala písať a zverejňovať svoje krátke články a úvahy na sociálnej sieti, mi prišla do cesty možnosť písať články pre I Can Academy. No nie je to skvelé? Z jedného malého nápadu, ktorý podporujete, veríte mu, vzrastie niečo ešte väčšie? Teraz si bez písania neviem predstaviť život.
Verím, že jedného dňa môj nápad rozprestrie krídla, vyletí do výšky a bude raz z písania článkov napísaná kniha.
Môj nápad nebol už len pri mne, bol všade navôkol, bol súčasťou všetkého. Súčasťou vás, ktorí čítate moje články. A keď sa ku mne dostalo pár krásnych mailov o tom, ako ich môj článok inšpiroval, ako im dodal odvahu, bol to úžasný pocit. Vtedy viete, že to čo robíte, má zmysel.
