Táto otázka bola jedna z mnohých, ktoré som mal zodpovedať, keď som študoval program The Science of Getting Rich. (Mimochodom, táto kniha inšpirovala Rhondu Byrne, aby vytvorila film The Secret.) Bol som veľmi prekvapený, na čo som prišiel, keď som písal svoju odpoveď. Dúfam, že vám pomôže znova sa zamyslieť nad svojimi stratenými snami. Tu je moja odpoveď:
———-
Nie je správne uspokojiť sa s chudobou. Je úplne prirodzené, že chceme byť šťastní. Je prirodzené, že chceme vlastniť veci, čo sa nám páčia, že chceme obdarovať iných, že si túžime spraviť radosť tým, že si niečo kúpime. Je normálne, že chceme viac majetku, že chceme robiť veci, ktoré nás bavia a nie to, čo musíme, aby sme prežívali.
Ak sa teda niekto uspokojí s chudobou, tak vlastne rezignoval na všetky svoje sny. Vzdáva sa predstavy, že bude mať materiálne veci, ktoré inak chce, že bude rozhodovať o tom, čo bude robiť. Prestane dúfať v lepší, bohatší život.
Samozrejme, nemohol by sa vzdať bohatšieho života, ak by bol presvedčený o tom, že tým robí zle. Nemohol by sa vzdať svojich túžob, ak by si myslel, že vzdanie sa jeho túžob mu uškodí. Nemôže mať skrátka predstavu o tom, že život v chudobe je horší, ako v bohatstve. On samozrejme vidí, že tí bohatí majú to, čo by chcel mať on. Vidí, že sa bohatí nemusia stresovať pre peniaze, že majú jednoduchší život. Vie, že bohatí nemusia pracovať v práci, ktorú nechcú robiť. Napriek tomuto všetkému čo vidí, on sa musí presvedčiť, že život v chudobe je tá najlepšia voľba.
Bolo by nesmierne ťažké nájsť dôvody, prečo je život v chudobe lepší, ako život v bohatstve. Oveľa jednoduchšie je presvedčiť sa o tom, že bohatí sú horší, ako chudobní. Aby bol človek schopný akceptovať život v chudobe, musí presvedčiť sám seba, že robí dobre, keď bude chudobný. Musí nájsť na bohatých ľuďoch chyby. Preto si všíma, alebo začne veriť názorom, že bohatí sú chamtiví, že sú to samé vyholené duté hlavy, mafiáni, ktorí nemôžu pre to, čo spáchali, v noci spávať. Začne veriť tomu, že bohatí ľudia museli zákonite niekoho okradnúť, okabátiť, oklamať, podviesť. A preto, ak by sa on náhodou chcel stať bohatým, tak by tiež musel strieľať, tunelovať, kradnúť a podvádzať. A to nechce. Preto radšej ostane chudobný, aby sa nemusel premeniť na jedného, z tých „zlých bohatých“. Spojí si chudobu s morálnosťou, poctivosťou, hrdosťou, dobrotou, porozumením… Inak povedané, bohatý človek = zlý človek, dobrý človek = chudobný človek, alebo aspoň ten, čo nechce v živote veľa a uspokojí sa aj s málom. Už aj tento popis je útokom na „chamtivosť bohatých“. Druhá vec, ktorá vyplýva z takéhoto zmýšľania je, že ak sú teda bohatí takíto zlí a chudobní sú dobrí, tak to musí znamenať, že peniaze kazia charakter. Máme tu teda dokonalé zdôvodnenie toho, prečo byť chudobný je to pravé orechové. Náš človek sa preto môže stať bez výčitiek svedomia chudobným a spokojný s tým, že žije v chudobe. Aj keď mal pôvodne možno iné plány.
Takto je to vlastne so všetkým, s čím sa zmierime. Ak sa človeku niečo nedarí, tak musí nájsť dôvod, prečo sa mu to nedarí. To je častokrát prirodzená reakcia. Ak sa mu nedarí príliš dlho, začne byť frustrovaný a bude sa chcieť vzdať svojho cieľa. Musí si však vytvoriť dôvody na to, prečo je vzdanie sa cieľa správna voľba. A tak si nahovorí bud‘ to, že mu ten cieľ za to nestojí, alebo sa presvedčí o tom, že on na to nemá. Ak chce, tak dôvody nájde na to, aby si to dokázal. Ak už skutočne nemá žiadne dôvody, tak sám sebe nahovorí, že nemá dosť odvahy, sebadôvery, nie je dosť komunikatívny, nemá hudobný sluch, nevyzerá dosť dobre, nie je dosť múdry, nie je dosť dobrý, nie je toho hodný, nemá na to hlavu, nemá talent a koniec-koncov, toto sa mu stáva stále, takže je úplne normálne, že ten cieľ nemôže dosiahnuť – a nedosiahne ho. Preto si povie: „Lepšie je nemať žiadne ciele.“, aby nebol zničený z toho, že ich nedosiahol. Veď on je taký obyčajný človiečik, čo aj tak nič významné nikdy nedosiahne.
Znamená to však aj opak. Ak nemá človek dostatok sebavedomia, neverí si, myslí si o sebe, že nie je príťažlivý, dosť múdry, nemá talent… tak sa musel v minulosti vzdať nejakého cieľa v tej oblasti. Čo si myslí je už len logické skonštruované zdôvodnenie toho, prečo vzdať sa bola správna cesta. On o tom nemusí vedieť na vedomej úrovni a nemusí vedieť ani to, s akým zážitkom sa tento jeho názor o sebe spája.
Byť spokojný s chudobou preto nie je normálne a skôr to svedčí o tom, že sa človek už vzdal svojich – minimálne finančných cieľov, ale zrejme nie len tých.
———-
V programe The Science of Getting Rich nájdete desiatky podobných otázok. študoval som ho poctivo a zapísal som 51 strán 🙂 Ak chcete vedieť viac o tomto skvelom programe, kliknite sem: The Science of Getting Rich
Zaujímal by ma aj váš názor. Je správne uspokojiť sa s chudobou? Ak nie, prečo nie?
