Lea Kazičková nám v tomto rozhovore úprimne povedala, že sa teraz cíti lepšie, keď si tým prešla, lebo verí, že by to opäť zvládla. Verí, že svoj život nemáme vo svojich rukách.

1. Aký je tvoj príbeh s koronou?

Ku korone som sa dostala náhodou. Nestretla som sa s nikým pozitívnym, bola som týždeň a pol predtým doma, manžel v práci nemal nikoho pozitívneho. Bežne kašlem, ale v ten deň som kašľala viac a moc sa to nedalo ovládať, tak to mi prišlo zvláštne a bolelo ma hrdlo. Večer som sa snažila ešte cvičiť na klavíri, ale cítila som sa ako “omáčka”, neskôr som si zmerala teplotu, mala som 37,8, v noci už 38,8 a tak mi to prišlo podozrivé, pretože bežne nebývam chorá a teplotu mávam raz za niekoľko rokov, keď som zničená fyzicky aj psychicky a keďže som sa cítila celkovo predtým dobre, tak mi to nesedelo. Na druhý deň vyšiel test negatívne, ja som pokračovala s potením a pod. Kvôli práci ostatných členov rodiny som musela ísť k lekárovi, aby vyvrátil koronu. To bol 4. deň, čo som bola chorá a test mi vyšiel pozitívne, bolo to zvláštne počuť, že som pozitívna, aj keď som si chorobu inak vysvetliť nevedela. Keďže moje pľúca už boli unavené, stále v kŕči, tak som prijala lieky. Užívala som Isoprinosine, 6 tabliet denne. Teplota mi prešla po 2 dňoch, kašeľ postupne, malátnosť trvala takmer dva týždne. Môj manžel dostal teploty 4 dni po mne, tak už som sa vedela o neho celkom postarať. Keďže sme obaja takmer týždeň ležali, tak sme väčšinou pozerali televíziu. Po tom týždni som sa cítila psychicky mimo, asi aj z toho, že som nikam nemohla ísť a z neustálej televízie. Strach som nemala, verila som, že to všetci dobre zvládneme, boli sme chorí všetci v dome, paradoxne mužovi starí rodičia to zvládli najlepšie. Bála som sa o svojho dedka, s ktorým som bola asi minútu deň predtým než som začala byť chorá, ale nechytil to. Keď začala korona minulý rok, nechápala som všetkých, prečo tak panikária, veď tu už boli mnohé ochorenia, ako prasačia chrípka, atď. Pred rokom, keď sme sa dozvedeli, že budeme doma, tak sme sa tešili. Pre mňa to bolo požehnaním. To, že môžem byť viac so svojím manželom, už som si aj odvykla od milión ľudí okolo seba. Určite ma to naučilo, že mám byť v tomto pokornejšia, pretože veľa ľuďom to veľmi ublížilo, ale ja to tak celkovo vnímam s chorobami, ak sa mi má niečo stať, tak sa mi stane a ja to neovplyvním, ak mám zomrieť, tak zomriem a je jedno, či na koronu alebo ma zrazí auto. Takže určite je dôležité myslieť pozitívne a byť vďačný za to, čo človek má. Čo sa týka tej televízie, cítila som sa ako otrok telefónu a televízie, že stále to je zapnuté, veľmi to na mňa vplývalo psychicky, tak sme si dali dohodu, že cez týždeň je televízia vypnutá a je to oveľa lepšie a v nedeľu nezapínam wifi.

2. Čo myslíš, že ti pomohlo na fyzickej úrovni?

Užívala som najmä Isoprinosine, dávala som si vitamín D, C, zinok a chcela som si dávať toho viac, len keď som veľmi málo jedla, tak mi už potom z toho bolo aj zle. A ešte mi dal lekár liek Benfogamma.

3. Čo máš pocit, že ti pomohlo na psychickej úrovni?

Na psychickej úrovni mi pomohlo až keď som ako tak začala pracovať online, cca po týždni a pol a samozrejme viera. Ale aj to, že som nebola sama, ale boli sme s manželom spolu.

4. Čo ti korona dala?

Vážiť si ľudí okolo seba, čas, život, viac tráviť čas s ľuďmi, pomáhať si.

5. Je niečo, čo by si urobila inak?

Neviem, či by som niečo urobila inak. Určite je dobré, ak má niekto ťažkosti, tak čím skôr dať lieky. Aj keď nie som zástanca liekov, ale v tej chvíli neviem, ako by to s mojimi pľúcami dopadlo, ak by som nedostala tie lieky.

6. Čo by si chcela odkázať ľuďom?

Všetkým prajem pokoj, nepozeranie správ, tráviť čas v prírode, ak sa dá, venovať sa záľubám. Veriť, že všetko bude dobré a že vždy môže byť aj horšie. Negativizmus a strach nikomu nepomôžu, ublížia si viac než im môže korona ublížiť.

7. Za čo cítiš vďaku v tejto situácii, ktorou si si prešla?

Vďaku cítim hlavne za to, že sa môj manžel o mňa staral, za maminu, ktorá nám nosila jedlo, viac som bola vďačná za lekárov. Úprimne sa cítim lepšie, keď som si tým prešla, lebo verím, že by som to zvládla znova a nemyslím už na to toľko, spomeniem si len kvôli obmedzeniam a respirátorom.

Upozornenie: Toto je zdieľanie osobnej skúsenosti a vecí, čo danému človeku pomohli. Negarantujeme a nenesieme zodpovednosť, že rovnaké veci pomôžu aj niekomu inému. Nejde o lekárske rady. Nesiete plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a činy, ako aj výsledky, ktoré nimi dosiahnete. Naším zámerom je povzbudiť a podporiť ľudí, nie dávať rady a návody, ako niečo zvládnuť.