Náš svet je omnoho priateľskejší, ako si všetci uvedomujeme. Loď, ktorá nikdy nevypláva z prístavu sa nikdy nepoškodí. Lode sú určené, aby sa plavili. Podobne je to aj s nami – ľuďmi. Kto sa nikdy neodváži vykročiť do neznáma, nikdy sa nezraní. Ľudia však boli stvorení na to aby zažili rast. Zmeny a trápenia sú ako starostlivý lekár, ktorý prichádza, aby vyliečil naše choroby. Utrpenie slúži na to, aby sme sa stali lepšími. Prichádza, aby nám pomohlo a aby sme spoznali, kto v skutočnosti sme. Utrpenie nás otvára a núti nás, aby sme všetko opustili a vzdali sa toho, čo sme poznali a na čom sme lipli.
Ľudia sú nastavený tak, aby v živote vyhľadávali príležitosti a možnosti. Všetci sme predurčení na to, aby sme sa stali veľkými. Nemôžeme povedať, že utrpenie je zlé, keď nás robí lepšími. Cítime bolesť pri utrpení, ale to je prirodzené. Táto bolesť však nakoniec pominie a staneme sa bohatšími, silnejšími a múdrejšími.
Väčšina ľudí strávi najlepšie roky svojho života na známych miestach. Nemajú odvahu vydať sa do neznáma a obávajú sa opustiť dav. Nechcú vyčnievať a boja sa prejaviť. Zdráhajú sa počúvať volanie svojho srdca a skúsiť niečo nové, odmietajú opustiť bezpečný breh. Ich kedysi žiarivá duša pri tom začína tmavnúť a vráskavieť. Držať sa bezpečných chodníčkov v živote neznamená nič iné, ako rozhodnúť sa ostať uväznený svojím strachom. Môžete mať ilúziu, že ste slobodní, aj keď stále žijete uzatvorení v schránke, ktorou sa stál váš život. Verte, že je to len ilúzia – lož, ktorú si nahovárate. Ak túto schránku opustíte a navštívite nové miesta a prestanete nasledovať dav, strach sa určite objaví, veď ste predsa človek. Odvaha si však vyžaduje, aby ste si tento strach uvedomili a napriek tomu sa pohli vpred.
Ak sa budete riadiť vlastným srdcom, vydáte sa správnym smerom, bez toho, aby ste sa museli zamýšľať nad tým, čo je správne a čo nie. Načúvajte svojmu srdcu a nasledujte ho, nech vás kamkoľvek zoberie, i keď vás vtiahne do nebezpečenstiev. Nebezpečenstvá sú potrebné na to, aby ste dozreli. Veľa krát spadnete, znovu vstaňte. Pretože iba opätovným padaním a vstávaním naberiete silu.
Občas si prežívame svoje utrpenie a pýtame sa sami seba, prečo ja, prečo práve teraz. Čo robím zle? Kedysi som si i ja kládla tieto otázky. Teraz už nie. Viem, prečo som si prežila ťažké chvíle, prečo mi do cesty prišli ľudia, ktorí mi ublížili, ranili. Boli moji učitelia a vďaka nim som porástla. Je to predovšetkým preto, že som opustila prístav. Vykročila som do neznáma, prežila pár pádov, no vždy som vstala a kráčala ďalej po ceste za svojim šťastím. Spoznala som kto v skutočnosti som, čo všetko dokážem, hľadala som príležitosti a možnosti. Stala som sa silnejšou a žijem si svoj vysnený život.
Človek, ktorý je naozaj nažive bude vždy kráčať do neznáma. Je tam prítomné nebezpečenstvo, ale on to riziko podstúpi.
Zapamätajte si!
Život je plný neistôt, plný prekvapení a práve v tom spočíva jeho krása. Život ide s tisíc a jednou pochybnosťou, ale v tom je jeho sloboda.
