Najlepšie rozhodnutie v živote…

Výskumy ukazujú, že úspešní ľudia robia rozhodnutia rýchlo a menia ich pomaly – ak vôbec. Oproti tomu priemerným ľuďom trvá dlho, kým sa rozhodnú a svoje rozhodnutia menia veľmi rýchlo a často.

Nejde však len o to spraviť akékoľvek rozhodnutie rýchlo, ale spraviť čo najlepšie rozhodnutie rýchlo. Práve preto vám veľmi pomôže, keď zistíte, ktoré 3 rozhodnutia boli vo vašom živote najlepšie a prečo. Možno vás záver prekvapí tak, ako mňa.

(Za najlepšie rozhodnutia budeme považovať také, ktoré do najväčšej miery pozitívne ovplyvnili váš život. Zároveň sú to také rozhodnutia, ktoré najviac prispeli k tomu, čím ste teraz.)

Toto sú 3 najlepšie rozhodnutia v mojom živote

Klavír – všetko čo robíš, rob so srdcom

Už odmalička som videl moju mamu hrať na klavíri a otca hrá na akordeóne (harmonike). U babky bol klavír, na ktorý som si aj ja občas zabúchal. Bolo pre mňa preto prirodzené, že aj ja budem hrať na klavíri.

Na začiatku som bol nadšený.

„Ja budem vedieť hrať Čardáš, Turecký pochod a všetky tie krásne skladby, ktoré som už stokrát počul, no nikdy som nemal dosť.“

Prešiel rok a ja som stále ešte len ďobal do klavíra jedným prstom náhodné tóny. To už prestávalo byť zaujímavé. Prešli ďalšie štyri roky a jediné, čo mi hra na klavíri dávala, bol plač pretože som musel každý deň cvičiť – niekedy aj niekoľko hodín. Vlastne, bolo to „dobré“ ešte na jednu vec. Hneval som sa, že sa nemôžem hrať s kamarátmi futbal. Po siedmich rokoch som odmietal cvičiť. Prial som si byť radšej chorý, ako keby som mal ísť na hodinu klavíra. Nech som akokoľvek hral, vždy to bolo ZLE. Po ôsmich rokoch som úspešne zavŕšil základnú umeleckú školu neúspešným vystúpením v divadle na absolventskom koncerte. Odvtedy som nechcel klavír ani vidieť. Dva roky som sa ho ani nedotkol!

Až jedného dňa – prišiel som na koncert, ktorý pripravili študenti strednej školy. Bolo tam jedno dievča. Hrala úžasne – ten klavír doslova plakal. Vtedy som si uvedomil, že hra na klavíri (a vôbec, akékoľvek umenie) nie je o tom, či sa trafím na klávesy. Je o niečom úplne inom – o emóciách. Celý čas som hral podľa toho, ako to chceli ostatní. Akoby všetci hrali mojimi prstami, len ja nie. Spravil som vtedy rozhodnutie, že sa vykašlem na všetkých a budem hrať tak, ako sa to páči mne. Teraz milujem, keď si môžem zahrať a neviem si bez toho predstaviť svoj život.

Klavír považujem za jedno z mojich 3 najlepších rozhodnutí, pretože ma to naučilo: Všetko čo robíš, rob so srdcom.

Tanec – keď niečo veľmi chceš, tak na faktoch nezáleží

Narodil som sa s rázštepom chrbtice. V jednoduchej reči to znamená, že sa mi nesprávne zrástla chrbtica. Moji rodičia počúvali prognózy ako: “nikdy nebude chodiť, bude dobre, ak to zvládne s barlami.” Chodiť som sa naučil, aj keď o niečo neskôr, ako iné deti a nikdy mi to nerobilo ťažkosti. Od malička som mal však problém udržať rovnováhu na jednej nohe. O státí na špičkách a pätách ani nehovorím. Už keď som mal 12 rokov, mi bolo jasné, že ja sa tancovať nikdy nenaučím a nebudem tancovať ani na svojej svadbe.

Na strednej škole mi dvaja dobrí kamaráti navrhli, aby som sa šiel pozrieť na hodiny spoločenského tanca, kam chodili oni. Tam by ma nikto nedostal, ale oni mali dobrý motív: Je tam veľa dievčat a nemajú dosť partnerov. Viac nemusíte hovoriť 16 ročnému chalanovi. Prišiel som sa teda pozrieť na ten ich “tanec”.

Po prvej veľmi intenzívnej hodine som mal pocit, že mi to celkom išlo a bolo tam aj jedno dievča, ktoré sa mi hneď zapáčilo. Po veľmi jednoduchej úvahe som sa rozhodol, že tam budem chodiť. Tanec som si zamiloval. Je to moje hobby už 9 rokov a tento rok som si vyskúšal aj pozíciu trénera.

Mojím druhým najlepším rozhodnutím bolo začať tancovať. Vďaka tomu som sa naučil, že keď niečo veľmi chceš, tak na faktoch nezáleží.

USA / Austrália – zmysel života

Počas strednej školy som sa rozhodol, že pôjdem na ročný výmenný pobyt do USA. Naskytla sa príležitosť, anglicky som vedel dobre (alebo som si to aspoň myslel) – no problem.

Nemal som ani tušenie, aký úžasný sled udalostí sa tým spustí.

Americký školský systém mi dokonale vyhovoval a tak som aj na vysokú školu chcel ísť do zahraničia – aj keby to malo byť na kraj sveta. A bolo – Austrália. Bola to obrovská výzva. Zo dňa na deň som musel prevziať plnú zodpovednosť za celý život. Nájsť si prvú prácu, prvýkrát si zarobiť na všetky výdavky, nájsť si ubytovanie, variť, žehliť, prať…

Cítil som sa, akoby sa vesmír rozhodol dať mi životnú skúšku.

Veľmi dlho som nemohol zohnať žiadnu prácu. Škola nestála absolútne za nič. Keď som už niekde konečne robil, nedostal som za svoju prácu zaplatené. Celé mesiace som nemal ani jeden voľný deň. Vzťahy v ďalšej robote boli otrasné. A navyše, po roku som už nemal z čoho zaplatiť školné. A práve vtedy, keď bolo najhoršie, sa ku mne dostal film Tajomstvo.

Po skončení filmu som videl svet úplne inak. Uvedomil som si, že som celý život robil veci pre iných, ale nič pre seba. Začal som si písať zoznam všetkého, čo chcem a po prvýkrát som mal pocit, že viem odpovedať na túto otázku. Došlo mi, že zmyslom života je byť šťastný. A videl som aj to, že som sa dostal do situácie, kde som šťastný nebol. Už len týmto poznaním sa všetko zmenilo. Odrazu som vedel, čo chcem a prečo to chcem. Vonku sa ešte nič nezmenilo, no ja som už videl svet inak – taký, aký som chcel, aby bol.

Tento zážitok úplne zmenil smerovanie môjho života. Som si istý, že keby som neprešiel všetkými problémami, ktoré som v Austrálii zažíval, nepochopil by som z filmu Tajomstvo ani polovicu. A teraz by som nepísal tento článok.

Štúdium v USA a v Austrálii bolo preto určite jedno z najlepších rozhodnutí. Otvorilo mi to nové brány príležitostí a vďaka tomu som našiel zmysel života.

Čo majú najlepšie rozhodnutia spoločné?

Každé rozhodnutie, ktoré som tu popísal, ma naučilo niečo iné a malo svoj špecifický vplyv na môj život. Jednu vec mali však spoločnú.

Rozhodnúť sa pre ktorékoľvek z nich znamenalo čeliť strachu, vyjsť mimo zóny komfortu a spraviť niečo, čo štandardne ľudia nerobia. Každé najlepšie rozhodnutie nesie so sebou riziko zlyhania, no čo je ešte dôležitejšie, prináša aj možnosť podstatne väčšieho zisku.

Napíšte do komentárov, aké boli vaše 3 najlepšie rozhodnutia a čo vás naučili.

Motivácia
na každý deň

Pridaj sa k viac ako 18 000 nadšeným odberateľom, ktorí dostávajú každé ráno na svoj email jeden inšpirujúci obrázkový citát.

Autor

Michal Hrehuš
Podporujem ľudí v tom, aby robili to, čo milujú, boli bohatí a šťastní. Som autorom prvých motivačných kalendárov a spoluautor Motivačného diára. Založil som I Can Academy, stránku Myslím pozitívne - oficiálny blog Veselých vecí na Facebooku a Myšlienku dňa.

Zdieľať

14 KOMENTÁRE

  1. Miško ďakujem za článok. Bol úžasný. Už pri prvej vete som chytila pero do ruky a písala.
    Poznám svoje najlepšie rozhodnutia.
    1. Byť mamou- nič krajšie som v živote nezažila. Bol to pocit, kedy som fyzicky cítila ako mi rastie srdce každým dieťaťom o kúsok viac. A zároveň poznanie, že môžeme milovať viac ľudí , ale tých , čo už v srdci mám nemusím milovať menej. Že všetci sa mi tam zmestia, že mám úžasné, rozťahovacie srdce.
    2. Power training – toto bolo prvé miesto, kde som si povedala nahlas, že idem ničiť svoj blok nízkeho sebavedomia. Dovtedy som sa to hanbila povedať nahlas. Je to síce iba pár mesiacov, no mne sa zdá, že som odvtedy prešla kus cesty. Naučila som sa čeliť svojim strachom aj to, čo je to vyjsť mimo svoju zónu konfortu.
    3. Moja stránka – našla som tu samú seba a zároveň som objavila veľmi veľa krásnych a podobne zmýšľajúcich ľudí, spoznala krásne a inšpiratívne osudy. Konečne som pochopila pocit, byť šťastná. Jednoducho , iba tak. A za ten pocit som nesmierne vďačná.

  2. Všechna moje vlastní rozhodnutí byla nejlepší, >>> Protože jsem je učinil. Rozhodl jsem se a tím uvedl do pohybu vše, co s tím souviselo. Vždy mi to přineslo jen plody a radost. Myslím, že nelze učinit špatné rozhodnutí. Myslím, že jediná špatná věc, kterou můžem učinit, je to, že se nerozhodneme. Že žijeme v jakési věčné nejasnosti "ještě je čas všechno vrátit", panuje váhání, věčná bezmocnost… a to je bohužel ten stav, ve kterém jsem se nacházel po většinu svého života.

  3. Ahoj, Miško! Skvelý článok!Congratulations! Ty a tvoja rodina ste príkladom, že nič nie je nemožné a limity sú len v našich hlavách:) Tu sú 3 najdôležitejšie rozhodnutia v mojom živote:
    1. Presne si pamätám deň, kedy som sa rozhodla, že moje šťastie nesmie závisieť od iných a že to budem ja, kto denne bude rozhodovať o tom, aký bude môj život.
    2. Rozhodnutie pracovať s reiki – dlho som nad tým uvažovala, bol tam strach aj túžba zároveň, ale nakoniec zvíťazilo rozhodnutie srdca a nie rozumu a dnes som za to veľmi vďačná. Práca s reiki mi napokon priniesla niečo úplne iné, ako som si myslela. Nie je to iba o liečení a harmonizácii jedla či priestorov, ale oveľa viac som sa otvorila láske, vnímaniu krásy v každodennom živote, začala som počúvať svoju intuíciu – akoby mi niekto sňal klapky z očí aj uší. A je to paráda!
    3. Založiť projekt Šťastná žena – robím to, čo milujem a neskutočne si to užívam:) Vďaka nemu do môjho života prišli a stále prichádzajú krásni a milujúci ľudia a užívame si ten krásny pocit spriaznenosti:)

    Miško, ďakujem Ti za túto výzvu, dalo mi to poriadnu prácu zamyslieť sa, ktoré moje rozhodnutia boli naozaj kľúčové:) Get happy and rich:)

  4. Veľmi dobrý článok, vďaka. 🙂
    Moje najlepšie rozhodnutia:
    1.Stať sa mamou- napriek tomu, že som mala 19 rokov a nemala som skoro žiadnu oporu. Bolo to pred vyše 16imi rokmi a dodnes to považujem za jedno z najlepších rozhodnutí.
    2.Vydať sa za lásku svojho života-aj keď som musela zahodiť 11 ročný vzťah a odísť do neznáma, so synom, jedným notebookom a dlhmi na krku.. Obdivujem seba, že som dokázala urobiť to rozhodnutie.
    3.Začať podnikať-bez peňazí, stavať len na skúsenosti a vieru, že to, čo chceme robiť s manželom, pomôže ľuďom, aj svetu. Síce finančne sa nám vložená energia zatiaľ úplne nevrátila, ale po tej ceste sme sa dostali na miesta a stretli ľudí o ktorých v zamestnaní sme mohli maximálne snívať. Robíme radi to, čo robíme 🙂

  5. 1, vysoká škola, ktorú som si vybrala napriek neodporúčaniam iných a s ňou spojené všetko to pozitívne, čo mi dáva.
    2, prvé odhodlanie odísť pracovať do zahraničia
    3, rozhodnutie "byť šťastný", resp. pochopenie toho, že šťastie závisí skutočne iba od nás a od toho, čo sa odohráva v našej hlave, nie od ľudí okolo.

    a naozaj super článok uvedomenia si toho, že všetky životné rozhodnutia majú nejaký význam. Možno aj tie, ktoré neskôr ľutujeme a až po rokoch zistíme, čo nám mali povedať alebo kam nás chceli nasmerovať 🙂

  6. super článok !!!! jedným z mojich najlepších rozhodnutí bolo, že som na cca rok a pol vypadol z domu a osamostatnil sa, aj keď po čase som sa vrátil domov, no toto obdobie ma mnoho naučilo, či už postarať sa sám o seba, či už pracovať. za druhé najlepšie rozhodnutie považujem zvolenie strednej školy, vždy som inklinoval k športu ( futbal, bodybuilding ) a tak som vyštudoval aj školu, ktorá má k športu blízko a to za maséra, toto krásne povolanie, ktorým jednak pomáham ľuďom, jednak spolupracujem zo športovcami aj momentálne vykonávam a mám obrovské šťastie, nie každý človek môže v živote robiť to,čo ho baví, ja to šťastie mám !!! 🙂 za tretie návštevy svojej ešte vtedy budúcej lásky v práci, dnes sme šťastne spolu a sme spolu nesmierne spokojný a veselý, je to totiž osoba, s ktorou sa ľúbime 🙂 pri posledných 2 rozhodnutiach mi pomohol aj fantastický film The Secret, ktorý mi pomohol zmeniť názor na ľudí a svet, plus niekde sem by som ešte zaradil rozhodnutie zmeniť svoje stravovacie návyky 🙂 za toto všetko som nesmierne vďačný 🙂

  7. – pochopenie, že najdlhšia cesta životom je cesta do svojho vnútra, lebo pravé tajomstvo života je v hľadaní krásna a samého seba a láska vyviera z duše človeka (ďakujem ti, Pane Bože),
    – nástup na univerzitu, ktorá je najmä mojím osobnostným vkladom do života (ďakujem ti, škola života),
    – v pravej chvíli som poskytla šancu človeku, ktorý si ju zaslúžil a nesklamal (ďakujem ti za spätnú väzbu, Juraj).

  8. Ja ešte konkrétne nemám nejaké tri životne dôležité rozhodnutia vzhľadom na môj vek alebo ma aspoň žiadne nanapadajú. (mám 17)
    Ale mám skvelý príklad na to, že tajomstvo funguje. Tak skúsim. =)
    Keď som bola mladšia s rodičmi sme sa presťahovali do iného mesta preč od rodiny, kamarátov proste všetko nové neznáme. Ako naschvál v škole sa mi vôbec nedarilo, ľudí okolo som nemala rada a celkovo sa mi tam nepáčilo, kamoši ďaleko, žiadne možnosti všetko neznáme. A tak sa mi do očí dostalo tajomstvo. Najprv film potom knižka prečítala som si ju hned 2x a film pozrela 2x lebo som najprv neverila že existuje niečo také užasné. A tak som skusila sa podľa toho riadiť. a PODARILO SA. Celý čas som si predtavovala ako sa naspäť vrátim aj s rodičmi do "môjho" mesta naspať za kamošmi, rodinou, a zážitkami, spomienkami. Vytlačila som si vš. fotky, pozerala videá a byty predstvovala som si ako tam bývam a som spať vo svojom chápete. Pomaly ale isto som rodičom hovorila samé výhody prečo by sme sa mali vrátiť ale akosi na to nepristali ale ja som sa nevzdávala. Trvalo to vyše 2 rokov. Ale moja trpezlivosť sa vyplatila. Nádej zomiera posledná po dlhých 2 nekonečnýc rokov sa mi to podarilo mama jedného dňa prišla a oznámila že našli skvelý byt a sťahujeme sa naspať. neviete si predstaviť moju radosť vtedy to šťastie sa endá ani opísať. a Už tu žijem naspaťť pol roka a je nám užasne som sťastná, som so svojimi kamarátmi, s rodinou sme častejsie a je nám super.
    Možno si niekto povie že to je blbosť alebo náhoda no ja verím že to je silou mojich myšlienok, činov a samozrejme inšpiráciou tajomstva. Neprešiel deň kedy by som rodičom "zabudla" povedať o tej možnosti sťahovania sa naspäť, neprešiel deň kedy by som už nepoďakovala za to že som sa sem nasťahovala a nič neľutujem moja trpezlivosť sa vyplatila 🙂
    to je asi všetko 🙂

  9. musím veľmi premýšľať, pretože ma v živote postretlo veľa zložitých vecí a nechcem ich pomenovať slovom "Zlé", lebo viem, že pre nejaký dôvod som musela nimi prejsť. Takže:
    – chcem napísať knihu, a od chvíle, kedy som sa tak rozhodla, sa neustále vzdelávam a čítam
    – rozhodla som sa osloviť po druhý krát muža, ktorý ma už raz odmietol a dodnes to neľutujem
    – prijala som do svojho života zvieratko, kocúra – mám ho už 7 rokov, je mojím verným spoločníkom a aj vďaka nemu sa dokážem na život pozerať z tej lepšej stránky

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu