Nikdy sa nerozprávalo o láske toľko ako teraz. Neustále rozprávanie o láske vytvára ilúziu, že vieme, čo je láska. Ale klameme samých seba, aj iných. Človek bez lásky umiera, lebo tak ako telo potrebuje potravu, duša potrebuje lásku, je to životná potreba. Potravu si však dokážeme vyrobiť, vytvoriť, dopestovať. Ale pri láske to tak nie je. Treba sa naučiť úplne novú techniku. Techniku uvoľnenosti, otvorenosti a prístupnosti.
Je riskantné, je nebezpečné byť otvorený, byť zraniteľný, pretože človek nikdy nevie, čo bude nasledovať. Preto sú ľudia toľko uzavretí. Cítia sa vtedy bezpečne. Síce cítia bezpečie, ale kde je skutočný život? Žijú, ale sú v skutočnosti naozaj nažive? Sú uzatvorení, sú v bezpečí, sú neohrození, bez strachu. Ale keď v tom nie je skutočný život, načo sú im všetky tie záruky?
Skutočný život je vždy dobrodružný a láska je to najväčšie dobrodružstvo. Je to krok do neznáma, dovoľuje aby sa vás zmocnila. Môže sa vás vtedy zmocniť, ak ste pripravení rozpustiť sa v nej. V tomto rozpustení rastie láska. Keď tam nie ste vy, je tam láska. Láska je prvým lúčom slnka.
