Skončil sa cyklus starého roku a prišiel nový. Hoci bez prestávky mnohí pokračujeme ďalej, symbolika začiatku a konca je všade okolo nás a nemožno sa jej vyhnúť. Našťastie. Pretože až keď sa niekedy vrátime k tým istým veciam znovu, môžeme ich vidieť v inom svetle, s inými kvalitami a darmi… Ako to?
Život je špirála…
Verím tomu, že ľudský život sa točí v kruhoch, nie je lineárny. Tie kruhy však nie sú nikdy na tej istej úrovni, ale vždy o čosi vyššie. Preto možno aj témy, ktoré sa nám vždy v živote vracajú, nie sú znakom zlyhania, ale možnosti vyriešiť ich na inom stupienku vedomia a vnímania – presne takom, ktorý spomínal aj veľký Einstein: „Ťaživé problémy, ktorým čelíme nemôžu byť vyriešené na rovnakej úrovni myslenia, na akej vznikli.“
Určite sa to stalo i Vám, že akýsi problém sa Vám v živote objavuje takmer pravidelne. Už si myslíte, že to bude všetko inak, a bum, je tu opäť. Možno to tak máte s typom partnera, ktorý sa Vám pravidelne objavuje v živote, alebo s novou prácou, kde sa aj tak vždy objaví situácia, ktorú ste mysleli, že nechávate v tej starej alebo trebárs nedostatok financií, aj keď pracujete od svitu do mrku.
„Čo robím zle?!“
Mordujete sa s pozitívnym myslením, robíte, čo je vo Vašich silách, ale aj tak to nejde. Situácia sa objavuje znovu, prinášajúc všetky tie mnohofarebné pocity. Zúfalo sa pýtate, čo robíte nesprávne alebo čo prehliadate? Snažíte sa málo? Máte pridať? Ale veď už nevládzete! „Čo robím zle?!“ To bolo otázka, ktorá sa u mňa objavovala veľmi často. Až do momentu, kedy som sa stretla s myšlienkou, ktorá ma rozosmiala a rozplakala zároveň.
A trafila do podstaty:
„Nedostávame to, čo chceme.
Dostávame to, čo sme.“
A od toho momentu, sa veci začali meniť. Uvedomila som si, že hoci je veľmi dôležité a krásne, že sa venujeme tomu, aby sme zmenili svoje staré vzorce správania, programy, a nastavenia mysle, potrebujeme súčasne s tým urobiť ešte jednu zásadnú vec. Uvidieť a prijať skutočné svetlo i tmu v nás. Uvidieť, kto v skutočnosti sme – resp., čomu sme uverili, že sme.
Aká ja Vaša hodnota?
Cítim sa hodnotná?
Mám sa rada, taká aká teraz som, alebo sa stále snažím niečo na sebe zmeniť a vylepšiť?
Porovnávam sa s inými a snažím sa im vyrovnať?
Robím veci, ktoré skutočne chcem, alebo skôr tie, o ktorých si (nevedomky) myslím, že ma v očiach iných urobia úspešnou a hodnotnou?
Tieto a im podobné otázky si s novým rokom kladiem viac a viac. Pokladala som ich na predošlý rok (spontánne i na tie predtým) a všímala si chvíle, kde som nedostala to, čo som chcela a kde som cítila nespravodlivosť toho, čo sa deje. Ale vidím, že žiadna krivda sa nediala. V tých chvíľach mi len život osvetlil, aká som vtedy bola – smutná, neveriaca si, plná obáv i pochybností, odmietajúca seba a svoje kvality, bez sebalásky a s veľkým vyzdvihovaním priorít iných ľudí nad tie svoje, pocit, že si niečo nezaslúžim i pocit viny. A až vo chvíli, keď som to všetko uvidela, zobrala do náruče, oplakala a pochopila, že i to je mojou súčasťou, som mala silu začať kráčať smerom tam, kam chcem ísť. Pretože kamene, ktoré nás ťahajú do vnútra k tomuto bodu, v tých chvíľach splnia svoj účel a rozplynú sa (postupne, ale rozhodne :-)). A vtedy môžeme začať slobodne plávať a cítiť ten flow.
Preto, ak cítite rozpor vo Vašich túžbach a tom, čo Vám prichádza do života, odporúčam Vám podobný ponor. Napokon, život máme iba jeden, náš čas je vzácny a hodnotný, tak ho skúsme nemrhať vo veľkom na to, čo pre nás nie je podstatné. Svedomito, s láskou k sebe, nádych a šup, skočte aspoň na chvíľu do svojho vnútra a zistite, ako to máte Vy. Aby ste mohli prežiť a urobiť mnoho naplnených (k)rokov.
