Nedávno sa ku mne dostal zaujímavý rozhovor, nad ktorým sa oplatí zamyslieť. Zamyslieť sa nad tým, čoho sa tak ľudia boja, z čoho majú strach. Odkiaľ pramení ten nikdy nekončiaci strach?
Prečítajte, zdieľajte a premýšľajte…
„Musíme zamestnávať neustále ich myseľ, rozumiete?“
„A ako to chcete urobiť?“
„Na čo reagujú ľudské inštinkty najlepšie? Na strach predsa. Musíme ich udržiavať v neustálom strachu. „
„Strachu o čo?“
„O holé prežitie.“
„A ako to urobíme?“
„Poriadne ich zamestnáme. Ale zase primerane, nemôžeme z nich úplne vyčerpať všetku ich silu. Predsa len ich potrebujeme. Videl by som to tak na päť dní v týždni. Osem hodín denne. Minimálne samozrejme. Cez víkend sa zregenerujú. A môžu opäť pracovať. A peniaze? Musíme ekonomiku postaviť tak, aby si každý zarobil len toľko, aby splatil svoje životné nároky a potreby. Nič moc navyše, rozumiete? S množstvom peňazí rastie sloboda a ľudia by si mohli začať robiť, čo by chceli. Keby si moc našetrili, dokázali by opustiť svoje zamestnanie a založili by si svoje vlastné podniky. To nemôžeme riskovať. „
„Prečo?“
„Vy to nechápete? Potrebujeme predsa robotníkov! Potrebujeme poslušných, nepremýšľajúcich robotníkov. Keď ich poriadne zamestnáme a budú riešiť len svoje problémy, nebudú mať čas sa sami seba pýtať, čo naozaj chcú, nebudú mať čas sa dostať do priestoru, za „myšlienky“, kde ako vieme, je miesto, na čistý rozhovor s Bytím. A to im nemôžeme dovoliť.
Nastavíme ceny nehnuteľností tak, aby si museli brať hypotéky. A to ich úplne pripúta k práci a strach o vlastnú existenciu ich uzemní tak, že nebudú myslieť na to, aby sa osamostatnili. Akokoľvek.
Tiež im znemožníme prístup ku kvalitným potravinám. Obklopíme ich chémiou. To potlačí ich vnútorný hlas a pomaly bude ničiť aj ich telá. Z čoho nám opäť bude plynúť veľa finančných prostriedkov. „
„Z ich zničených tiel? Ako? „
„V skutočnosti to nie je chémia, čo by ničila ich telá. Sú to ich myšlienky, ktoré práve používaním tejto chémie „ochorejú“. Oni nebudú vedieť, že zmenou myslenia môžu uzdraviť svoje telo. Naučíme ich spoliehať sa na chémiu aj v podobe liekov. Vyškolíme lekárov, aby neodporúčali nič iné. Rozsejeme jasnú nedôveru v akékoľvek iné alternatívne spôsoby liečenia. To bude vynikajúce! A samozrejme, škôlky a školy, musia byť nastavené tak, aby nám týchto poslušných zamestnancov produkovali, rozumiete? „
„No, to chápem. Ale ako to chcete nastaviť? „
„Úplne jednoducho. Deti sa učia a prijímajú všetko, čo vidia. Takže my v nich nesmieme prebúdzať zvedavosť. Zasypeme ich informáciami, ktoré sa budú musieť naučiť. Bez otázok. Bez vytvárania si vlastného názoru. Nesmieme podporovať ich jedinečnosť, v tom by mohli nájsť silu a vyniknúť nad ostatnými, a to nejde. Potrebujeme uniformitu, chápete? Takže sa bude známkovať. Prebudíme v nich súťaživosť. A rivalitu. A to tak, že im vsugerujeme, že na svete nie je ničoho dostatok. Že je potrebné o miesto na slnku bojovať. Nebudú vedieť, že pravdou je pravý opak! A budú chcieť byť najlepší. Vo všetkom. Budú sa snažiť doťahovať svoje nedokonalosti, ale budú tým pádom zabúdať sústrediť sa na to, v čom vynikajú a nebudú podporovať svoju jedinečnosť.
Zamestnáme ich honbou za štúdiom a získavaním informácií natoľko, že ich jediným cieľom bude pokiaľ možno vyštudovať vysokú školu a získať čo? No? Áno! Predsa kvalitné zamestnanie! A máme ho tu! Hotového, nášho novodobého otroka. Chápete? No nie je to geniálne? „
„Povedal by som, že absolútne! No, ale až budete mať toho zamestnanca a on sa dostane po práci domov, tak, čo bude robiť? „
„Bude predsa čumieť na televíziu! To je ten správny nástroj na to, aby sme im všetkým vliali do hláv informácie, ktoré my sami chceme, aby spracovávali! Takže im môžeme podsúvať ďalšie strachy, či takéto informácie, aby vytvárali len negativistické myšlienky. Rozumiete? To ich uzemní. V tom zhone a ich neustále zaneprázdnenej mysli nenájdu nikdy spojenie so sebou samým. Nikdy neprebudia to stále, ozajstné šťastie, ktoré oslobodzuje. Ich telá budú choré a ich myseľ tiež. Budú vždy bojovať. O pozornosť, o energiu, o lásku. Budú to všetko chcieť od druhých. A nebudú vedieť, že oni sami už to dávno majú. V tom bude naša sila. A najlepšie na tom je, keďže nebudú vedieť nič iné, tak to budú opakovať stále a stále dokola. Budú to učiť svoje deti. Systém, ktorý sa sám rozširuje a udržuje! No nie je to geniálne? „
„Je. Úplne! „
