Pred dvoma týždňami so mos opäť zúčastnil Power Trainingu – tentokrát už nie ako účastník, ale ako asistent trénerov. Chcel som pomôcť s tréningom, znovu načerpať tú 100%-nú energiu, nadšenie zo života a pobudnúť pár dní s ľuďmi, ktorých mám veľmi rád. Tak, ako to bolo v prvom prípade, aj teraz som získal niečo, čo som absolútne nečakal…
Už som písal, že prvý Power Training bol pre mňa najmä o emočnej sile. Myslel som si, že sa hlbšie už ísť nedá. Dá sa! Znova tiekli slzy. Bol to zvláštny mix dojatia, hnevu, odpustenia a ahááá momentu. Uvedomil som si totiž toto:
Odrazu som zbadal, aký je veľký rozdiel medzi tým, aký som si dovtedy myslel, že som, a tým, aký naozaj som. Roky som dovolil iným ľuďom, aby ovplyvňovali môj názor na seba samého tým, čo si o mne mysleli a hovorili. A ja som im uveril. Uveril som, že niečo nedokážem, že sa na niečo nehodím alebo že nie som pre niekoho, či niečo, dosť dobrý. Z rôznych dôvodov.
Pochopil som, že nič z toho nebola pravda. Oni nemali ani tušenie, čo všetko dokážem. Nemal som ho ani ja. A predovšetkým, teraz cítim, že aj to, čo som už dokázal, je len začiatok. Len sa rozbieham a sám som zvedavý, čo všetko ešte v sebe objavím a kam ma táto cesta povedie.
Z toho mi plynie jedna rada pre rodičov. Vždy stojte za svojím dieťaťom. Najmä keď mu niekto hovorí, že nie je dosť dobrý / dobrá. Vtedy potrebuje vašu podporu najviac. Nedovoľte, aby tomu uveril/a.
Užil som si cestu
Keď som pred troma mesiacmi prvýkrát išiel po uhlíkoch, prešiel som nimi rýchlo. Zľakol som sa, pretože niekto za mnou zakričal. Na dva kroky bolo po nich. Teraz som si však povedal, že sa nenechám rozptyľovať a prejdem tak, ako budem chcieť. A budem si užívať cestu.
Postavil som sa pred žeravé uhlíky. Mal som len pár sekúnd na to, aby som odpojil svoju analytickú myseľ a dostal sa do stavu, keď môžem vykročiť vpred – do ohňa. Okolo odrazu nebolo nič a predo mnou bola len moja vízia. Spravil som krok. Druhý, tretí, štvrtý. A bol som na konci.
Keď som opäť začal plne vnímať svet naokolo, uvedomil som si, že ma niečo poštípalo na ľavej nohe. Moja koža dostala na troch miestach jasne ružový nádych. Bolo mi jasné, čo to je. Pri poslednom kroku som sa popálil. Bolo to však zvláštne.
Bol som šťastný. Nie z toho, že som sa popálil, ale z toho, že som prešiel. Znova som prešiel uhlíkmi za svojou víziou a prešiel som napriek tomu, že som sa popálil. Nebolelo to. Presnejšie povedané – nebolelo to veľmi. Len dve hodiny ma to ťahalo, keď som chodil. Asi tak, ako keď si natiahnete šľachu. Inak nič zvláštne. Po dvoch hodinách som už tancoval a aj to som si poriadne užil. 🙂
Niekto by si možno povedal, že zlyhal a mal by z toho zlý pocit. Ja som však vďaka tejto skúsenosti pochopil, že tu vôbec nejde o to, či sa v živote spálim alebo nie. Dôležité je, že som sa vydal na cestu za tým, čo ja chcem. Áno, môžem sa na nej spáliť. No ak si ju budem užívať, môžem na jej konci napriek tomu tancovať.
—–
Napíšte mi prosím do komentáru spätnú väzbu na tento článok a akékoľvek myšlienky, ktoré vám pri tom napadli.
Miško, mala som tú česť a byť aspoň jeden deň s Vami na PT, tiež sa opäť prejsť po uhlíkoch. Pre mňa táto druhá cesta bola tiež zaujímavejšia, pretože prvý krát som tam išla s vedomím, že to prejdem a tak to aj bolo, prešla som a žiadne emócie, nič zvláštne. Teraz som si prišla cestu užiť a aj som si ju užila. Teraz to bolo krásne, aj s emóciami. Ale napísať som hlavne chcela, že si bol pre mňa vzorom, ako si sa zapájal spolu s účastníkmi do disciplín a toto by som chcela aj ja nabudúce. Užiť si nielen cestu, ale aj ostatné krásne veci, ktoré PT prináša. Som ale vďačná, že som to mohla vidieť tiež z toho druhého pohľadu, bolo krásne sledovať emócie na tvárach ostatných ľudí, ako nimi krásne pretekali. Smútok, radosť, strach, šťastie…všetko bolo tak zreteľné a krásne.
Super clanok…dobre sa to cita…:) a to popalenie malo urcite naozja naozja hlboky zmysel…a mozno ti to dalo viac ako ked sa nepopalil 🙂
Vela uspechov ti prajem 😉
Ahoj, krásný článek 🙂 Už se moc těšíme spolu s Filipem, až si projdeme cestu uhlíku také a na vlastní kůži vše doufáme i s Tebou prožijeme. Srdečný pozdrav z Ostravy
Veľmi pekný článok a pravdivý, beriem si z teba príklad:)
Pekný článok a priniesol mi aj inšpiráciu na ďalší týždeň 🙂
Ahoj Michal, skvelý článok. Áno, máš pravdu. V živote sa často na niečom popálime a vačšinou to dopadne tak, že sa naučíme jedinú vec: Už to viac nerob. Ja som sa tiež často popálil a ešte sa popálim, ale učím sa to druhý krát spraviť opatrnejšie. To znamená nevzdať sa, ale ísť ďalej, neustále hľadať príležitosti a z popálení sa poučiť. Práve preto sú popálenia, či prekážky. Aby sme sa niečo naučili, poučili a posilnení išli v ústrety ďalším popáleniam a prekážkam.
Ináč tiež sa chcem na Power Trainingu niekedy zúčastniť, len ten najbližší termín mi nepasuje 😀
čo ma prvé napadlo pri čítaní tvojho článku bola VIERA a to najmä viera v samého seba, ktorá pomáha premôcť všetky prekážky či výzvy – je jedno o akú situáciu sa jedná, kým neveríme sami v seba, nepomôže podpora druhých
Súhlasím! Toto si vystihla 🙂 Ďakujem za super článok, a aj za všetky, ktoré som doteraz čítala. Vždy vedia povzbudiť 🙂
Michal pred tým ako som Ťa počula o tomto zážitku hovoriť a teraz písať ma absolútne nelákala predstava chodiť po uhlíkoch, nerobím nikdy nič čo by mi mohlo spôsobiť nejakú bolesť.. ale po týchto slovách reálne uvažujem, že sa prihlásim :))
Mirka, velmi ti to odporucam. Nie je to o uhlikoch ani o bolesti a ani o fyzickej sile. Pre mna to cele bolo o emociach a sebavedomi. To ostatne boli uz len sprievodne veci.
Prvá myšlienka?(ale skutočná!)…kedy mi prídu tie zasr…peniaze…(marodím,čakám na nemocenskú…ú..hlúpe,však…a potom? VIERA,že už nebudem závislý na nejakomHégrovi,či kto je tou žabou na peniazoch v ČR…a keď už som ROZHODNUTÝ s tím niečo urobiť,zostáva posledný krok…KONAŤ..!
Hmm… je to veľmi zaujímavé a pravdivé ale aj veľmi zložité veriť si a ísť za svojím cieľom keď na mna vplýva príliš veľa faktorov ktoré sa mi snažia podkopať sebadôveru no na druhej strane žiadna správna cesta nie je ľahká a človek by bol naivný ak by tomu veril. Avšak potom ak sa na tú správnu cestu dostanem cez všetky prekážky o to viac si ju vážim …
Jana, nikto nepovedal, ze to bude jednoduche, ale je to krasne. A potom, ako som zazil na tomto treningu, co vsetko vo mne je, tak je to zrazu podstatne jednoduchsie. 🙂
Uzasny clanok! Naozaj, perfektny!! Vynikajuca myslienka na zaver 🙂
Nech ktokolvek hovori cokolvek o tom, ze nieco nemozes alebo nedokazes, kym mu nedovolis, aby sa dostal do Tvojej hlavy, mas vyhrate a dokazes vsetko, co chces! 🙂
Ahoj ano mame sa riadit svojou intuiciou ked si nieco zaumienime ze to tak urobime tak aj ked vsetci okolo hovoria ze to nie je dobre ked nam nas hlas srdca nasepkava ze ano tak si za tym stojme ja som pred polrokom natrafila na svoju pracu moj prvy pocit bol z toho skvely tak som si povedala ze to skusim vsetci doma a okolie ma od toho odhovarali ja som sa nedala ovplyvnit a teras som stastna ze som sa drzala svojej intuicie mam skvelu pracu ktora ma bavi som spokojna aj si krasne zarobim a este ktomu co je na tom to najpodstatnejsie je dobra pre zdravie ludi krasny dnik a dakujem za pekny clanok
pekne si to napisala Gabika 🙂
Len sa mi to tazko citalo 🙂
Ahoj všichni,
skvělý článek, skvělé komentáře. Ráda bych použila motto skvělého hypnoterapeuta Libora Činky:
„Kdo neřídí, je řízen.“ Svatá pravda, neboť převážná většina lidí nechá sebou manipulovat a tlouct si do hlavy názory druhých. Když někdo říká, že to nejde, tak to zkrátka bere, jako fakt. Proč nevstát a říct tak tohle JÁ dokážu. Největším nepřítelem každého z nás, je ten, co sídlí v našem nitru. Nikdo nám nedokáže tolik ublížit, ponížit a zkazit náladu jako my sami. Proto je důležité přemýšlet o svých pocitech, myšlenkách, o svých snech a touhách, o své sebekritice. Vážit si sám sebe, byť za maličkost, protože každý jsme něčím výjímečný a originální. Když člověk dokáže upřímně milovat a vážit si sám sebe a nenechá za sebe přemýšlet druhé, dokáže všechno.
Mějte krásné dny. Přeji Vám všem spoustu úspěchů ve všem, pro co se rozhodnete.
Lenka, skvele si to napisala 🙂
Ahoj Michal, jedna veľká pravda. Uz teraz sa teším na osobný zážitok, ked budem prechádzať po horúcich uhlikoch. Ďakujem za krásny článok.
Jak píšeš….
V dětství mi maminka dost často říkávala, že jsem "blbá", když si myslela, že mi může poradit, jak dělat věci lépe. Bylo to odlehčenou formou, v legraci, přesto to na mou mysl působilo zcela vážně. Ona si vůbec neuvědomovala, co tím způsobuje, nemám jí nic za zlé – velice ji miluji. Jedním z následků třeba bylo, že jsem 5 let žila s partnerem, který mi vytrvale a zcela cíleně zadupával sebevědomí do země. A já mu věřila! Jsou to všechno pro mě nesmírně cenné zkušenosti, je to škola života, která mě s poznáním, pochopením a přijetím věcí posunuje mílovými kroky dál na mé cestě. Teď už vím, že jsem silná a mnohé dokážu, ani si zatím nejspíš neumím představit, co VŠECHNO…poznala jsem, že k tomu, abych mohla realizovat své sny, je nutné spojit se sebou samou, se svým srdcem a věřit si. Přestat hledat odpovědi mimo sebe. Zatím jsou to v mém případě spíš jen záblesky spojení, léty zažité vzorce jednání se stále hlásí o slovo. Pozoruji ale, jak se postupně z odřeného obličeje (při pádech na držku) stávají už jen odřená kolena, pak jen dlaně a pak už třeba jen modřina…
Uhlíky mě čekají asi za měsíc, takže UVIDÍME :-). Přeji všem vzrušující cestu k sobě samým*
Ja sa az tak nepamätam na detstvo,ci ma moja mamka chvalila alebo nie.No mam aj ja jednu skusekost s byvalym manzelom,ktory ma totalne zdeptal.Bol notoricky alkoholik,zacal ma mlatit,o rodinu sa nestaral.Az po rozvode som zacala pocitovat zle pocity,zacala som mavat strach a ten strach vo mne ostal az dodnes a je tomu uz 19 rokov ze som sa rozviedla.Mavam zle pocity,ked niekam mam ist,stale si poviem neidem lebo je to daleko..(neviem preco mam ten pocit)
Ďakujem Michal,
príjemné čítanie, poučný článok, môj postoj k výsmechu spočíva v tom, podobne ako je napísané v článku, že človek by mal sám spoznať svoju hodnotu, veriť si a nenechať sa strhnúť chybnými názormi od iných ľudí. Bola to však dlhá a náročná cesta, pokiaľ som zistila, čo všetko môžem dokázať, keď si začnem viac veriť.
Prajem krásny deň 🙂
ahoj michal, k tomu spáleniu asi tolko že radšej sa spálim ako vyhasnem 🙂
každý robí chyby mne vobec nevadia lebo na svojich chybách sa učím na cudzích zarábam 😉
Velmi povzbudzujuce slova, vdaka za sirenie pozitivneho myslenia, toto ludstvo potrebuje 🙂
[…] O mojej druhej skúsenosti z Power Trainingu sa dočítate v článku: Tanec nad ohňom. […]