Keďže väčšiu časť dňa strávime v práci, je dôležité, aby sme si vytvorili príjemné pracovné prostredie a predovšetkým dobré medziľudské vzťahy s kolegami. Vo všeobecnosti platí, že všetci ľudia nám prichádzajú do života aby nám odovzdali hlboké a významné ponaučenia. Každý z nich vám ukáže, na čo sa máte v sebe sústrediť a pomôžu vám stať sa uvedomelejším človekom.
Zlí verzus dobrí
V živote nestretávame len ľudí – učiteľov, ktorí nám prišli do života ako životná lekcia.
Určite má každý okolo seba aj milých ľudí, ktorí sa ku nám správajú bezchybne a práve vďaka tomu nás naučili dôverovať, starať sa o druhých a prejavovať im vďačnosť.
Treba uznať, že tie vzťahy, či už na pracovisku alebo v osobnom živote, ktoré pokladáme za „zlé“, sú práve tými najinšpiratívnejšími a vďaka nim najviac rastieme.
Čo vás chcú naučiť
Stane sa vám na pracovisku, že vás kolega vytočí, rozčúli alebo vyprovokuje? Pýtate sa sami seba, prečo vám to robí. Ale skôr si položte otázku: S akým ponaučením prišiel za mnou tento človek? Aká vlastnosť mi teraz chýba tak veľmi, že mi to zapríčiňuje nervozitu, zlosť či utrpenie? Porozmýšľajte nad odpoveďou. Dám vám malú nápovedu.
Pomalí ľudia vás učia trpezlivosti.
Zlostní ľudia vás učia vyrovnanosti a tichosti.
Nečestní ľudia vás učia čestnosti.
Protivní ľudia vás učia sebaúcte.
Tvrdohlaví ľudia vás učia flexibilite.
Vystrašení ľudia vás učia odvahe.
Našli ste odpoveď?
Prečo vám niektorí ľudia na pracovisku znepríjemňujú život?
Zrejme nie jeden z vás rieši problémy medziľudských vzťahov na pracovisku. Občas si poviete, že vás práca baví, len keby tie vzťahy boli lepšie, človek by rád chodil do práce.
Aj ja som sa ocitla v takej situácii. Práca ma bavila, ale práve kvôli vzťahom som sa tam cítila stále nepríjemnejšie. Bola som ku kolegom milá, ústretová, o všetko čo ma požiadali som urobila. Pomáhala im, keď som vedela pomôcť. Napriek tomu, boli niektorí na mňa doslova zlostní a protivní. Toľko krát som si položila otázku „prečo“? Nechápala som tomu. Keď to trvalo už dlhšiu dobu pomyslela som si, že určite ich nepríjemné správanie ku mne má nejaký dôvod. Je to príliš zvláštne, aby to bola náhoda.
Problémy vo vzťahoch s mojimi kolegami sa opakovali stále dokola, až kým som nepovedala „a dosť“ (praskli mi nervy) a nezačala som problém, ktorému som sa dlho vyhýbala, riešiť.
Prišla som na to. Išlo o to, že som nemala pri kolegoch žiadne osobné hranice. Verila som, že keď budem ku nim milá, pomáhať im, že ma budú mať radi. Takže jedna časť zo mňa sa ku nim chovala milo a zdvorilo, i napriek tomu, že som sa ku nim nechcela chovať milo, kvôli ich nepríjemnému správaniu. Chcela som povedať nie, ale druhá časť zo mňa povedala áno, pretože som ich nechcela uraziť odmietnutím. Tí ľudia na to prišli, a tak vstupovali do môjho priestoru kedykoľvek sa im zachcelo. Tá skúsenosť mi ukázala, ako ma hnevalo, že som vpúšťala ľudí tam, kde som ich nechcela mať. Potrebovala som si len stanoviť jasné hranice, aby ich všetci videli.
Mohla som si zvoliť aj ľahšiu cestu, povedať si, že sú to „zlí“ ľudia a nechať to tak. Lenže tým, že som tento problém hlbšie preskúmala, čo sa skutočne odohráva, odniesla som si cenné ponaučenie.
Buďte pozorní a všímajte si
Vzťahy majú omnoho väčšiu úlohu, ako si viete predstaviť. Všetky sú totiž v skutočnosti darmi. Niekoľko krát za deň dostávame príležitosti rásť. Majte oči otvorené, neprehliadnite žiadneho zo svojich učiteľov. Nikdy neviete, v akej záhadnej podobe sa objavia.
[…] Vzťahy – práca: 5. časť […]