Veríme, že učenie je vo svojej podstate prirodzený proces. Nie je to niečo, do čoho by bolo treba ľudí nútiť, pretože každý z nás chce dosiahnuť väčšie ciele, vytvárať krajšie veci a napredovať.
Preto sme vytvorili pomôcku pre žiakov a študentov – Školský motivačný diár na rok 2018/2019. Sú v ňom použité princípy, ktoré žiakom pomáhajú vrátiť sa ku kráse učenia.
Taktiež v diári nájdete pomocné články od rôznych špecialistov. Dnes sme pripravili rozhovor s druhou z nich. Je ňou polyglotka Lýdia Machová. O tom, čo to vlastne je, a čo Lydka robí, sa dočítate v dnešnom rozhovore 🙂
1. Ahoj Lydka, prosím ťa v prvej otázke sa nám pre čitateľov predstav, a povedz nám, čomu sa venuješ.
Ahojte, volám sa Lýdia Machová, som jazyková mentorka a polyglotka. Učím sa cudzie jazyky v priemere každé dva roky, pretože ma to neskutočne baví a je to moje najväčšie hobby.
Momentálne je mojou prácou učiť ostatných ľudí, ako sa učiť jazyky, pretože si myslím, že najefektívnejší spôsob je, keď sa človek jazyku venuje sám. Nečaká na to, že ho ten jazyk naučí niekto iný, ako to väčšinou býva v škole alebo v jazykových kurzoch.
2. Čo ťa v živote najviac motivuje?
Mňa najviac baví neustále sa posúvať vpred, pretože to je niečo, čo ma napĺňa. Vždy, keď sa niečo nové učím, tak svojím spôsobom rastiem, rozširujem si vedomosti, skúsenosti v živote, a to je podľa mňa na živote to zaujímavé.
Myslím si, že ľudia, ktorí sa už nič neučia, potom, keď vyjdú zo školy, majú skôr taký nudný život, takže mňa práve preto stále baví učiť sa niečo nové.
Najčastejšie sú to práve spomínané jazyky. Každé dva roky sa učím nový, teraz momentálne pracujem napríklad na swahilčine. Veľakrát sa ma ľudia opýtajú, načo mi je jazyk ako swahilčina, ktorým sa rozpráva v Keni, v Tanzánii, teda niekde ďaleko v Afrike.
Ale mňa práve baví aj samotný proces učenia sa jazykov, pretože už teraz viem povedať podstatne viac, ako som vedela povedať pred mesiacom alebo pred troma, keď som sa začala učiť. A to je na tom to fascinujúce – ten proces, kde cítim, že sa posúvam a vidím na sebe malé pokroky.
3. Čo by si poradila sebe, keby si opäť mala byť žiačka/študentka?
Ja by som si odporučila, aby som sa venovala vždy presne tomu, čo ma zaujíma, čo ma baví a nemyslela na to, akým spôsobom to budem vedieť využiť neskôr, alebo akú profesiu budem vykonávať.
Pretože podľa mňa je chyba, že žiaci sú často vedení k tomu, aby rozmýšľali čo budú robiť, akú profesiu budú vykonávať. Ale keď ony študujú, profesia, ktorej sa budú venovať, možno ešte vôbec neexistuje.
My vďaka internetu a rýchlemu pokroku zažívame obdobie, kedy vznikajú nové profesie, nové typy povolaní každý deň. Myslím si, že deti by nemali byť vedené k tomu, aby sa snažili vtesnať do tých profesií, ktoré existujú dnes.
Takže ja by som si jednoducho povedala, že keď ma baví čokoľvek, akákoľvek činnosť, či už je to kreslenie alebo tancovanie alebo nejaký predmet, jednoducho aj nejaké procesy – práca s tabuľkami, tak sa tomu treba venovať naplno a neskôr si človek ľahko nájde spôsob, ako z toho spraviť svoju prácu, svoje živobytie.
Tak som to urobila aj ja, keďže teraz učím ľudí, ako sa majú učiť jazyky. Je to profesia jazykovej mentorky, predtým taká neexistovala. Vymyslela som si ju sama, pretože ma to veľmi bavilo.
4. Ako si spomínaš na školské časy?
V podstate veľmi dobre, mňa škola veľmi bavila, išli mi skoro všetky predmety. Nemala som veľký problém, pretože som rýchlo pochopila, že učenie ma musí baviť, aby to fungovalo.
A keď boli predmety, ktoré ma nebavili, ako napríklad dejepis, geografia, tak som si našla spôsob, ako ma budú baviť.
Napríklad som si spríjemnila učenie sa na písomku, že som si urobila doma pohodlie, učila som sa pri lampe pod dekou, zapla som si vonnú lampu, pustila príjemnú hudbu do pozadia, a takto som sa naučila učiť sa aj veci, ktoré ma až tak nebavili.
Tiež som zistila, že najlepšie si veci zapamätám, keď ich testujem. Napríklad na chémiu sme si pred písomkou robili také skúšobné písomky s kamarátkami. Cestou do školy sme si dávali otázky a testovali sa. Tak sme sa to naučili najlepšie. Takže ja si na školu spomínam veľmi rada a boli to príjemné časy.
5. Aký príspevok si napísala do školského diára a prečo?
Napísala som päť odporúčaní, ako sa dobre naučiť cudzí jazyk, a ako to každý zvládne sám. Je to postavené na mojej filozofii učenia sa jazykov, v ktorej sa hovorí týchto päť vecí:
Po prvé, každý sa musí naučiť jazyk sám. To znamená, že sa musí učiť aj sám, nestačí mu len to, čo sa deje v škole.
Druhá vec je, že sa musíme učiť zábavným spôsobom. Čiže si musíme nájsť spôsob, ktorý nás baví. Či už je to aplikácia, písanie si do zošita, pozeranie seriálov, hocičoho, proste musí nás to baviť.
Tretia vec je, že sa musíme učiť veľa. Nikto sa ešte jazyk nenaučil tým, že sa mu venoval hodinku týždenne. Treba si na jazyk vyhradiť trochu viac času, v malých dávkach a pravidelne.
Štvrtá vec je, že treba využívať efektívne metódy, ktorými sa učíme do dlhodobej pamäti.
A posledná vec je, že si v tom učení treba vytvoriť systém. Keď si nenaplánujeme, čo budeme kedy robiť, tak pravdepodobne pri tom dlho nevydržíme.
Takže takýmto spôsobom chcem žiakom pomôcť učiť sa jazyky, aby si uvedomili, že sa môžu učiť aj sami. Predovšetkým dnes v dobe internetu v podstate neexistuje dôvod, aby sme sa jazyk sami neučili.
Veľmi by som chcela motivovať všetkých žiakov k tomu, aby sa venovali angličtine, nemčine, ruštine a iným jazykom aj mimo školy, pretože vtedy to začína byť naozaj zábava, a vtedy vidieť aj výsledky.
Posledná otázka- Keby si mohla dať 1 radu žiakom na nasledujúci školský rok, aká by to bola?
Keďže sa venujem primárne jazykom, moja rada bude tiež súvisieť s jazykmi.
Veľmi by som odporúčala študentom, aby sa naozaj zamysleli, čo chcú od školy získať a čo z nej využijú po škole. A myslím si, že každý uzná, že jazyk je dnes nesmierne dôležitý. Či už pre prácu, pre cestovanie alebo pri stretávaní sa s ľuďmi, pre taký vlastný rozvoj. Ten jazyk nám otvára veľa možností.
Takže pokiaľ by som mala dať jednu radu, tak by to bolo: Venujte sa cudzím jazykom aj mimo školy, pretože v škole to nikdy nebude stačiť, nech máte akúkoľvek dobrú učiteľku, alebo aj hodiny štyrikrát týždenne vždy je veľmi potrebné, aby sme si veľa z toho jazyka napočúvali, načítali, nacvičili.
Dobré by bolo nájsť si na jazyk čas zhruba 20-30minút každý deň. Vtedy na sebe človek krásne vidí výsledky a motivuje ho to, aby sa jazyku venoval aj ďalej.
Pokiaľ zo školy odídete a budete vedieť, že máte dobrú angličtinu, dobrú nemčinu, tak sa vo svete určite nestratíte a budete si bez problémov vedieť nájsť prácu, prípadne aj v zahraničí – toľko moja rada a dúfam, že som odpovedala na všetko 🙂
Áno Lydka, ďakujeme ti veľmi pekne za takéto plnohodnotné odpovede. Myslím, že aj naši čitatelia sa vo viacerých bodoch našli 🙂
A pre tých, ktorí ešte nemajú šikovnú pomôcku na školský rok, máme Školský motivačný diár.
Aj Lydka Machová, jazyková mentorka a polyglotka, do neho napísala jeden z inšpiratívnych článkov o tom, ako sa efektívnejšie učiť cudzie jazyky.
Okrem článkov nájdete v diári aj zaujímavé cvičenia, úlohy a pomôcky na celý školský rok. Pretože my veríme, že učenie môže byť radostné, zábavné a krásne 😉
