Prečo priberáme?

Základný princíp priberania som už priblížil v článku „rovnica zdravia“. Keď prijmeme viac energie ako vydáme, tak priberáme. Je to jednoduché. Dôležité ale bude, čo je tou energiou myslené.

Samozrejme, že nášmu telu dodáva energiu skoro každé jedlo, ale reprezentantmi tohto mechanizmu sú určite sacharidy alebo inak povedané cukry. Naše telo je zostrojené tak, že prostredníctvom pomerne jednoduchých procesov premieňa prijaté sacharidy (cukry) na tuk. Preto sú najväčšími strašiakmi na priberanie sladké nápoje, čokolády, alebo rôzne sladkosti.

Rád by som vám teraz priblížil spomínaný proces, ktorý môže za všetko zlé na našej váhe a zdraví.

Hlavný hrdina tohto príbehu je hormón inzulín. Inzulín je veľmi známy hormón hlavne pre cukrovkárov aj keď jeho úloha je rovnaká tak u cukrovkára ako u zdravého človeka. Tento hormón reguluje hladinu cukru v krvi. Keď prijmeme jedlo sacharidového charakteru (zemiaky, ryža, ovocie, cukor, čokoláda…) naše telo potrebuje okamžite vylúčiť určitú dávku tohto hormónu, aby zregulovalo hladinu cukru v krvi a tak zabezpečilo správny chod organizmu. Po vylúčení inzulínu, tento hormón premieňa prijatý cukor na energiu. Pokiaľ ale nemáme žiadny alebo minimálny výdaj energie (sedavé zamestnania), tak prebytočná energia sa uloží ako tuk.

A nielen to!

Pridáva sa k tomu ešte zníženie hladiny cukru v krvi, čo registrujeme ako únavu či malátnosť. Tento proces nastal, pretože inzulín nám vykonal len jeho prirodzenú funkciu a znížil nám hladinu cukru v krvi. On musel. Naša reakcia na tento podnet bude opätovné prijatie cukrov, pretože sa začneme cítiť unavený alebo malátny. Takže čo spravíme? Je to predsa jasné, siahneme po sladký nápoj alebo zákusok a opäť si znížime hladinu cukru v krvi v domnienke, že si dopĺňame energiu.

Dostávame sa do začarovaného kruhu… Takže zase len prijmeme cukry, tie vylúčia inzulín ten uloží tieto cukry ako tuk… A potom? Prijmeme cukry, tie vylúčia inzulín a ten uloží tieto cukry ako tuk… A potom? Prijmeme cukry a máme vážny problém!

Ďalším účinkujúcim hormónom je leptín. Tento hormón je tzv. hormón hladu. Vďaka tomuto hormónu vieme, či sme sýti alebo hladní. Ale tak, ako je pre nás tento hormón prospešný, tak si ho vieme našim zlým životným štýlom rozhnevať. Bez tohto hormónu, by sme nepociťovali sýtosť a boli by sme stále hladní. Je tu ale jeden háčik… Leptín a inzulín sú tak trošku kolegovia a úzko spolupracujú. Keď je príjem cukrov nad našu potrebu, tak prirodzené nadmerné vylučovanie hormónu inzulínu blokuje funkciu leptínu, ktorý márne kričí že sme jedli. Preto márne, lebo inzulín jednoducho zariadi, aby hlásenie leptínu mozog nepočul a tak sa nedozvieme, že sme nasýtení. Čo nasleduje? Ideme sa najesť. A čo nasleduje? Už asi viete.

Cieľom tohto článku bolo v krátkosti predstaviť začarovaný kruh priberania, na ktorom postavili svoj biznis s ľudským zdravím asi všetci fastfoodoví obchodníci. Ale nie len oni vážení! Keď sa pozrieme na regály supermarketov, tak zistíme, že drvivá väčšina produktov je práve „cukrovej“ povahy a má pre nás spomínaný vplyv.

Možností je ale mnoho! Postupne sa na našej stránke dočítate, ako jednoducho tento problém vyriešiť…