Položím Vám jednu jednoduchú otázku. Považujete sa za šťastného človeka? Nechajte si chvíľu na to, aby sa Vám táto otázka mohla vstrebať do vnútra. A počúvajte odpoveď pozorne. Je veľmi pravdepodobné, že tak ako väčšina z nás, pamätáte si na obdobia, kedy ste boli šťastný viac a iné časy, keď ste boli šťastný menej. Šťastie totiž často vnímame ako premenlivú komoditu daného obdobia, udalosti či podnetu. Ale nemôže byť šťastie trvalejšie? Viazané viac na nás a náš postoj?
V ľudovej múdrosti sa hovorilo o Šťastene. Aj v súčasnosti prevláda názor, že šťastie môžeme do svojho života pozvať a pestovať ho.
Ako? Nuž, tu je desať princípov, ktoré sa objavujú v živote šťastných ľudí a ktoré môžu inšpirovať aj nás.
1. „Šťastní ľudia sa vnímajú ako činitelia, alebo dokonca ako autori svojho života.“
Dobré a zlé veci sa šťastným ľuďom nedejú náhodou. Nie je to výsledok osudu ani zásah bohov. Vnímajú sa ako tvorci svojho života a konajú v medziach svojich možností. Život sa im jednoducho nedeje, nemajú pocit, že by mu boli vydaní napospas. Uvedomujú si svoje schopnosti, ktoré využívajú aktívne pri tvorení zmien a prostredia, ktoré s nimi rezonuje a ktoré považujú za dôležité. Aktívne sa angažujú na rozdiel od ľudí, ktorí iba pasívne reagujú na to, čo sa im prihodí.
2. „Šťastní ľudia chcú to, čo dostávajú, alebo obrátene: Šťastie neznamená dostať to, čo chceme, ale chcieť to, čo dostávame.“
O tomto fenoméne som písala v jednom z predchádzajúcich článkov. Ide o prijatie danej situácie, ktorá sa deje, ako faktu. Je to určitý vnútorný súhlas životu a rešpektovanie toho, že niekedy naše túžby nemusia byť v súlade s tým, čo skutočne potrebujeme. Na rozdiel od pasívneho zotrvania v stave beznádeje si však šťastní ľudia slobodne volia svoj postoj k takejto situácii. Akceptujú, že sa to stalo, ale kladú si ďalšiu otázku – Čo s tým môžem urobiť?
3. „Šťastie je zložitá súhra medzi tým, čo máme a tým, čo chceme.“
Ústredným bodom je tu vyváženosť. Znamená to, že šťastie vzniká z rovnováhy medzi naším chcením a tým, aké máme v danej chvíli možnosti. Ak nie sú naše túžby a ciele v súlade s našimi aktuálnymi možnosťami, stúpa riziko frustrácie a sklamania. A šťastný človek to vie – dokáže preto buď svoje nároky znížiť alebo svoje úsilie zintenzívniť – a rýchle spozná, ktorá stratégia je preňho najlepšia.
4. „Ideálne predpoklady životného šťastia majú naň prekvapivo malý vplyv.“
Bežné presvedčenie, že budeme šťastnejší, keď budeme mať viac peňazí, budeme úspešní alebo bohatí, nie je zárukou skutočného šťastia. Podporujú to dávne ľudové múdrosti, ale i vedecké výskumy. To, že máme k dispozícii dosť peňazí nám môže prinášať pokoj, ale automaticky šťastnými nás to neurobí. Navyše človek ako tvor adaptívny si veľmi rýchlo zvykne na určitý stav, ktorý neskôr pokladá za normálny. To platí aj pre ďalšie často vytúžené kvality ako sú telesná krása, inteligencia či dokonca zdravie.
5. „Zdrojom šťastia je práca.“
Niečo, pri čom asi viacerí z nás na chvíľu narazia. Práca? Nuž prácou uskutočňujeme takzvané tvorivé hodnoty. Prichádzame k pocitu uspokojenia a naplnenia, keď sa nám podarí splniť ciele a úlohy, ktoré sú nám zadané a vďaka ktorými niečo tvoríme. Čím zmysluplnejšia práca, tým je pocit šťastia intenzívnejší. Oproti tomu je pre mnohých ľudí voľný čas prameňom stresu, nudy a sklamaných nádejí. Súvisí to s tým, že vo voľnom čase si človek musí hodnoty nastavovať sám, čo je často kameňom úrazu pre ľudí, ktorí sú zvyknutí na pôsobenie autorít a očakávaní, ktoré vyvierajú práve zvonku.
„Predstavujem si šťastie ako niekoho, kto si hľadá nejakú vlasť, a tam, kde je to dobré, sa taktiež rád usadí – proste preto, že je tam dobré byť.“
6. „Šťastní ľudia sú aktívni.“
Život je pohyb a zmena. Šťastní ľudia sa aktívne a vedome vkladajú do toho, čo robia. Môžete si tento pocit vybaviť z chvíľ, keď ste sa venovali niečomu, čo vás úplne pohltilo a prenieslo celú vašu pozornosť do jediného okamihu. Vtedy uplatňujeme svoje duševné schopnosti na maximum. Aj z toho dôvodu človek potrebuje z času na čas výzvu, ktorá by takéto maximálne nasadenie vyžadovala, pretože inak prichádza nuda a apatia. Avšak pozor, preťaženie takýmito podnetmi zas môže spôsobiť úzkosť a frustráciu.
7. „Šťastní ľudia taktiež dokážu vypnúť a uvoľniť sa.“
V súčasnosti je veľmi náročné nájsť ľudí, ktorí si vedia chvíle oddychu naozaj užiť. Šťastní ľudia rozumejú tomu, že to nie je strata času, ale veľmi potrebný moment regenerácie, ktorý im zabezpečí silu a energiu na ďalšie aktívne obdobie. Cyklus aktivity a oddychu nepodceňujú, ale urobili ho jedným zo svojich platných mechanizmov a tajomstiev úspechu.
8. „Šťastní ľudia si vo svojom živote nachádzajú a vytvárajú mnoho drobných podnetov k tomu, aby sa cítili dobre a mali radosť – a to stále.“
Zvyknete robiť veci len tak? Pre šťastných ľudí je toto spôsob bytia, v ktorom vnímajú početné možnosti toho, čo im život ponúka. “Šťastní ľudia sú tí, ktorí sa zameriavajú na niečo iné, než na svoje šťastie.” Akonáhle sa totiž človek začne pýtať či je šťastný alebo žije zmysluplne, väčšinou už šťastný byť prestáva a zmysel mu chýba. Preto namiesto toho, aby z radostných a zmysluplných stránok života šťastní ľudia učinili cieľ, berú si ich so sebou na cestu životom. Tak získavajú pevný oporný bod, ku ktorému patrí i zážitok hlbokej vďačnosti. Pretože šťastný človek vie, že na svoje šťastie nemá žiadne právo. A napriek tomu tu je.
9. „Šťastní ľudia venujú veľa času a energie do vzťahu k ľuďom, ktorí sú pre nich dôležití.“
Viaceré štúdie šťastia poukázali, že človek, ktorý ma dobré vzťahy so svojim okolím a blízkymi, prežíva oveľa väčšiu mieru šťastia než ten, koho prioritou je kariéra alebo materiálne hodnoty. Zvlášť ako človek zreje a uvedomuje si pominuteľnosť života, stávajú sa medziľudské vzťahy o to dôležitejšie. Čím skôr si to uvedomíme, tým väčší predpoklad byť vo svojom živote šťastní a vďační, máme.
10. „Zlatý kľúč šťastia a jeho najhlbší zážitok je vnútorné vedomie, že sme milovaní.“
To je viac než zážitok, že stojím za to, aby som bol milovaný. V tomto prípade totiž nemusíme hľadať žiadnu hodnotu toho, prečo by nás mal niekto mať rád. Vedomie, že som dostatočný práve tak ako som, už len preto, že som a presne preto, že som, je ústredným duchovným momentom väčšiny náboženstiev a spirituálnych prežívaní. Kto v sebe zážitok byť milovaný nosí a dokáže ho prijímať, je miláčikom šťasteny.
„Šťastie si nie je možné vynútiť. Predpokladá schopnosť vnútorného kľudu. To je opakom postoja, ktorý vidí mieru šťastia v rýchlosti uspokojenia svojich potrieb. Šťastie je skôr späté so schopnosťou vedieť sa niečoho zriecť a nepokladať sa neustále za pupok sveta – s dôverou, že môžeme vydržať sklamanie a bolesť, pretože vo vzdialenejšom výhľade bude láska silnejšia než nenávisť a pretože to s nami život myslí dobre.“ Christoph Kolbe
