Veríme, že učenie je vo svojej podstate prirodzený proces. Nie je to niečo, do čoho by bolo treba ľudí nútiť, pretože každý z nás chce dosiahnuť väčšie ciele, vytvárať krajšie veci a napredovať.
Preto sme vytvorili pomôcku pre žiakov a študentov – Školský motivačný diár na rok 2018/2019. Sú v ňom použité princípy, ktoré sa žiakom pomáhajú vrátiť ku kráse učenia.
Taktiež v diári nájdete pomocné články od rôznych špecialistov. Dnes sme pripravili rozhovor s prvou z nich. Je ňou dlhoročná life koučka Janette Šimková. O tom, čo to vlastne je, a čo Janette robí, sa dočítate v riadkoch nižšie 🙂
1. Ahoj Janette, prosím ťa v prvej otázke sa nám pre čitateľov krátko predstav, a povedz nám prosím, čomu sa venuješ.
Ahoj, som životná a vzťahová koučka a mám vlastnú 10-ročnú koučovaciu prax. Sprevádzam ľudí, ktorí túžia žiť svoj život podľa vlastných predstáv – naplno, zmysluplne, spokojne, úspešne, radostne…
Beriem svoju prácu ako poslanie, pri ktorom sa riadim krédom Galilela: „Nemôžete ľudí nič naučiť. Môžete im iba pomôcť objavovať všetko v nich samotných.“
Napĺňa ma to a robí šťastnou. Nevolám to práca, aj keď k nej pristupujem so všetkou pokorou a som vďačná, že ma živí. Vnímam ju ako niečo, čo zdokonaľujem a čo vzápätí zdokonaľuje mňa.
Niekedy si dovolím žartovne poznamenať, že som zároveň aj kondičnou trénerkou pre duchovné svaly. Pomáham zoceľovať mentálne, emočné a duševné postoje na čelenie životným záťažiam, krízam, stagnáciám, frustráciám… Moja úloha je vtedy prostá – pomôcť koučovaným získať energiu na presmerovanie pozornosti od negatívnych útokov voči sebe k vnímaniu vlastnej jedinečnej hodnoty.
Milujem na svojej práci, že v nej zastávam mix rôznorodých rolí v závislosti od situácie a okolností. Som počúvačkou, spytovačkou, rozprávačkou príbehov, sprievodkyňou, podporovateľkou, trénerkou, inšpirátorkou, motivátorkou, mediátorkou, lektorkou, mentorkou, transformátorkou a niekedy aj kúzelníčkou…
Chce to odo mňa veľa zručností, ktoré ma baví zbierať a rozvíjať ich. Mám aj ďalšie svoje role, ktoré robia môj život bohatým: som blogerka, dobrovoľníčka, idealistka, pozitivistka, manželka, matka, dcéra, nevesta, sestra, priateľka, knihomoľka, bežkyňa…
2. Čo ťa v živote motivuje?
Učenie je moja jediná závislosť, ktorú sa nebojím priznať ☺ Vytváram si pri tom veľa dopamínov, ktoré mi pomáhajú ukladať si učenie ako zážitky, ktoré si pamätám. A okrem toho, moja nepretržitá mentálna obroda sa mi stará o optimizmus. Ten živí môj idealizmus.
Som totiž vyskladaná tak, že mám talent vidieť život ako drámu – plnú vzrušujúcich možností. Preto sa snažím všestranne ľuďom pomáhať a vybrala som si na to profesiu najlepšiu možnú pre mňa.
Úprimne sa radujem, keď moje snahy ľudí potešia a povzbudia. Moja intuícia, ktorú pri práci naplno využívam, je bytostne orientovaná na príležitosti plné nádeje, ktoré pomáham ľuďom objavovať. A keďže som neúnavná bojovníčka za cizelovanie seba a iných, neprestávam ľudí podnecovať, že môžu žiť svoje lepšie ja. Patrí tam v podstate všetko, vďaka čomu sa ľudia stanú väčšmi samými sebou.
Preto verím v dlhodobý rozvoj a rast. A preto kladiem taký dôraz na učenie. Keď sa rozvíjame, pomáha nám to pochopiť dôležitosť konať dobré veci. Vďaka tomu sme disciplinovaní v myšlienkach, aj pocitoch a môžeme byť autentickí a spontánni. Sme potom skvelou kombináciou samých seba – máme dobrú hlavu a dobré srdce.
3. Čo by si poradila sebe, keby si opäť mala byť žiačka/študentka?
Väčšmi by som venovala pozornosť svojim zvykom. Teraz už viem, že úspešní ľudia si zvykajú robiť to, do čoho sa neúspešným nechce.
Ten zvyk je na tom celé to dôležité. Úspech totiž často nie je výsledkom zásadných rozhodnutí, ktoré urobíme, ale vyústením všetkých drobných a zdanlivo bezvýznamných krokov.
Úspech prichádza, pokiaľ si namiesto ľahkého, ale nesprávneho riešenia zvolíme obtiažne, ale správne. Takto konať však potrebujeme čo najčastejšie. Potom naša sebaúcta a sebahodnota rastú zdravo, lebo sú živené činorodosťou. Keď sa naučíme ovládať svoje obavy, sebakritiku a strach, žijeme väčšmi v súlade so svojimi hodnotami, a tým aj v emočnej pohode.
Potom si môžeme s hrdosťou hovoriť: “Dokázala som to. Som rada, že som to urobila.” A séria takých “dokázaní” spôsobí, že začneme túžby realizovať. Krok za krokom, kedy si pokojne aj nadídeme, ale neprestaneme sa snažiť, keď príde prvý neúspech. Vezmeme ho ako cennú učiacu sa skúsenosť a pustíme sa do ďalšej práce.
4. Ako si spomínaš na školské časy?
Bol to pre mňa takmer bezstarostný život. Bola som usilovnou a snaživou žiačkou ☺ Venovala som veľa energie aj technickým predmetom na gymnáziu, na ktoré som vlohy nemala, a stálo ma to nemálo úsilia. Malo to však ten zmysel, že som sa naučila sebadisciplíne a hľadaniu spôsobov, ako sa vynájsť.
Mala som šťastie na skvelých učiteľov, ktorí ma podporovali a viedli k tomu, že som sa mohla púšťať do projektov slobodne a s nadšením.
Venovala som sa stredoškolskej odbornej činnosti, robila školské noviny, aktivizovala sa pri organizovaní podujatí. Bavilo ma to a mohla som si pri tom zažiť prvé úspechy, lebo som robila veci, na ktoré som mala dary.
Boli však aj chvíle, keď veci nešli tak, ako som chcela, a bola som plná frustrácie a hnevu. Na tom som sa však učila, čo od života chcem, aj čo nechcem.
5. Aký príspevok si napísala do školského diára a prečo?
Je to téma venovaná budovaniu vzťahov a vyžarovaniu. Z praxe môžem potvrdiť, že keď má človek zlý vzťah k sebe a prejavuje si málo rešpektu a uznania, pri usilovaní sa o zblíženie s ostatnými zlyháva. Aj preto, že iných priamo alebo nepriamo obviňuje zo svojej frustrácie, sklamania, nenaplnených očakávaní či zlyhania.
Ťažko sa mu preberá zodpovednosť za svoje pocity a správanie, lebo mu chýba bezvýhradné prijatie od ostatných. To však nie je možné, pokým si človek nedovolí byť samým sebou a mať sa taký rád.
Preto je zmyslom sebarozvoja a sebazdokonaľovania vytvárať si rešpektujúci, empatický a akceptujúci vzťah k samému sebe. Je to totiž ten najzákladnejší vzťah, od ktorého závisia všetky ostatné. Je to spätosť medzi vaším reálnym ja, ideálnym ja a univerzálnym ja či Bohom.
Váš vzťah k sebe ostatní vnímajú a reagujú naň. Pozitívne, keď ste láskyplne vyladení, ale neraz obranne, útočne až nepriateľsky, keď sa s vami necítia v bezpečí.
6. Keby si mohla dať 1 radu žiakom na nasledujúci školský rok, aká by to bola?
Majte otvorenú myseľ, aby ste si slobodne vyberali z možností a príležitostí.
Buďte zvedaví, spontánni, tvoriví, majte chuť experimentovať a objavovať, hľadať a skúšať…
Keď nechávate hlavu „zatvorenú“, a napriek tomu od nej chcete, aby mala rozhľad, reaguje ako zbalený padák. Splní svoje poslanie, iba keď sa pri zoskoku otvorí. Rovnako tak aj vaša hlava – potrebuje vás podržať, keď skáčete v ústrety výzvam, zápasíte s prekážkami a bojujete s obmedzujúcimi presvedčeniami.
Nedá mi k tomu nepridať ešte aj odhodlanie mať otvorené srdce a pestovať prirodzenú srdečnosť, empatiu a zmysel pre humor. Vďaka tomu dokážete pociťovať vďačnosť, uznanie a ľudskosť. Bez týchto kvalít srdca neviete napĺňať krédo múdrych a šťastných ľudí.
Tí si hovoria každé ráno pri vstávaní: Dnes chcem byť lepší ako včera.
Wau, Janette, naozaj ti ďakujeme za takéto šťavnaté a krásne odpovede 🙂 Dúfame, že aj naši čitatelia našli v tvojich odpovediach veľa inšpirácie.
A pre tých, ktorí ešte nemajú šikovnú pomôcku na školský rok, máme Školský motivačný diár.
Aj Janette Šimková, life koučka, do neho napísala jeden z inšpiratívnych článkov.
Okrem nich nájdete v diári aj zaujímavé cvičenia, úlohy a pomôcky na celý školský rok. Pretože my veríme, že učenie môže byť radostné, zábavné a krásne 😉
