Hnev je veľmi nebezpečný. Je to emócia, ktorá je v poriadku, tak ako aj iné emócie. Ide však o to, ako so svojím hnevom naložíte.
Iste ste si všimli, že keď sú ľudia nahnevaní, v skutočnosti svoju zlosť často prenášajú na nevinnú osobu. To však nie je konštruktívne. Hnevom sa ľudia občas snažia druhých donútiť, aby sa cítili vinný.
Keď stretnete niekoho nahnevaného, rozzúreného, podráždeného, je to ukrytá forma strachu. Ak takéhoto človeka stretnete, len si povedzte: Čoho sa tento človek tak veľmi bojí? Zrazu budete mať pred sebou inú osobu. Môžete v sebe prebudiť empatiu.
Za hnevom sa vždy skrýva strach!
Za hnevom je vždy človek, ktorý volá o pomoc. Hnev je zúfalé volanie o pomoc.
Zúrivosť a hnev sú príkladom slabosti. Ľudia kričia iba vtedy, keď nerozumejú vlastnému hnevu.
Keď na vás niekto kričí a odmieta počúvať, robí to preto, aby umlčal niečo vo svojom vnútri, niečo, čo práve nechce vidieť alebo počuť.
Tí najagresívnejší ľudia bývajú najvydesenejší.
Ak nabudúce stretnete nahnevaného, či rozzúreného človeka, spýtajte sa v duchu: Čoho sa ten človek tak bojí? Nezabudnite sa to spýtať aj sami seba.
