Keby bolo možné byť každý deň šťastný, zvolil by som si túto možnosť?
Ako som zistil, najväčšou prekážkou môjho šťastia bola výchova. Ako dieťa som bol doma aj v škole obklopený dospelými ľuďmi, ktorí ma naučili, že je správne a žiaduce, aby sme prejavovali nespokojnosť a reagovali v rôznych situáciách podráždene a zlostne (inými slovami, vyberali si nešťastie). Dnes si uvedomujem, že aj veľa iných ľudí bolo vychovávaných podobným štýlom a čudne zmýšľajúcimi dospelými, ktorí im odmala vštepovali: „Ak budeš robiť to a to, mamička bude smutná. Ak budeš robiť tamto, ocko sa bude hnevať. Som z teba nešťastný! Ja sa z teba zbláznim! Ty ma chceš nahnevať! Bože, aký som z teba unavený! Ak to urobíš ešte raz, skutočne sa na teba nahnevám!“
Dieťaťu je vysielané jasné posolstvo: Je to iba jeho vina, že sa mamička alebo ocko cítia nešťastní, nahnevaní, že majú zlý deň…
Niet divu, že sa dieťa naučí uvažovať v tomto štýle: „Je to tvoja vina, že mám v živote to, čo mám. Je to tvoja vina, že sa takto cítim. Ty si príčinou všetkých mojich pocitov. Ja nie som v žiadnom prípade za svoje pocity zodpovedný!“
Dieťa je nakoniec hlboko presvedčené o tom, že: „Ja som príčinou toho, ako sa iní ľudia cítia. Iní ľudia sú nešťastní kvôli mne.“ Alebo naopak: „Moje pocity závisia od toho, čo druhí hovoria a robia.“
Z toho vyplýva jasné posolstvo: Keby sa to len nestalo… Alebo: Keby všetko bolo inak… Stále hľadáme príčiny nespokojnosti, zloby, nešťastia a podráždenia všade inde, len nie vo vlastnom vnútri. Všetko je vždy vina niekoho iného! Človek sám je len obeťou okolností a nenesie žiadnu osobnú zodpovednosť.
Dieťa si odmalička zvyká, že môže obviňovať druhých, aby sa zbavovalo vlastnej zodpovednosti. Tak si pestujeme mentalitu obete.
Tento spôsob myslenia však nevedie k nezávislosti, šťastiu ani sile, ale naopak nás oslabuje. Človek stráca silu, upadá do závislostí, trápi ho pocit viny, má nízke sebavedomie, je nespokojný a nešťastný.
Pre mňa bolo priam revolučné poznanie, že som bol vychovávaný v kultúre, ktorá uprednostňuje nespokojnosť, podráždenosť a hnev v situáciách, kedy je možné prežívať úplne iné pocity. Kde som sa teda mal naučiť, že existujú aj iné možnosti?
Jedna vec však prebúdza nádej: zvyky sa dajú meniť.
Prvým krokom pre uskutočnenie tejto zmeny je nutnosť uvedomiť si, ako sa veci skutočne majú, a následne uznať, že vždy je možné prevychovať sa. Naučte sa myslieť novým spôsobom!
Táto otázka je zároveň výzva: Môže byť šťastie voľbou?
Ste zvedaví, aké máte možnosti? V najbližších dňoch skúste pracovať s niektorými javmi, ktoré vás rozčuľujú. Uvažujte, či by ste na ne mohli reagovať inak. Vyskúšajte, či by ste ich mohli začať vnímať v inom svetle, novým spôsobom. Začnite si trénovať odlišné reakcie. Na začiatok sa venujte iba tomuto jedinému javu.
Akonáhle v tom uspejete, opýtajte sa znova seba samého: Môže byť šťastie voľbou?
– Kay Pollak
