Mnohí ľudia sa pýtajú, či majú žiť v prítomnosti alebo sa majú zameriavať na budúcnosť. V jednej knihe sa dočítate, že musíte mať ciele, na ktoré budete každý deň myslieť a vizualizovať si ich. Ďalšia kniha vám povie, že najlepšie je prežívať a plne si užívať prítomný okamih a nežiť v minulosti ani budúcnosti. Ako to teda je?
Verím, že to, čo som včera našiel v knihe Mark Dzirasa 21 dnů (momentálne som na strane 141) vnesie svetlo do celej situácie:
„…člověk musí „žít teď“ a být den za dnem otevřený vesmíru a příležitostem a hlavně poslouchat srdce, chceš-li vnítřní hlas nebo inspiraci.“
– Mark Dzirasa z knihy Mark Dzirasa 21 dnů, str. 139
Keď to nakreslím, znamená to asi toto:
„Dobre, dobre. Poviem vám, čo tým myslím. Čítajte ďalej. Začíname od života v prítomnosti…„
Človek musí žiť v prítomnosti, aby bol otvorený vesmíru. Keď žijete v prítomnosti, ste schopní čítať signály, ktoré vám Vesmír posiela. Môžete na ne pohotovo reagovať. Plne vnímate, čo sa okolo vás deje, takže vám nič neunikne. Len keď ste uvoľnení a plne v prítomnosti, rozpoznáte hlas intuície, ktorá vám ponúkne najlepšie možné riešenie pre všetkých zúčastnených. Žiť v prítomnosti teda znamená byť otvorený možnostiam a príležitostiam – byť otvorený Vesmíru.
Podľa zákona polarity má všetko svoj rovnako veľký opak. Ak žitie v prítomnosti znamená, že ste otvorení Vesmíru, potom prežívanie života v minulosti a budúcnosti znamená, že nie ste otvorení Vesmíru a ani možnostiam a príležitostiam, ktoré vám ponúka.
Ako to vyzerá, keď žijete v minulosti alebo budúcnosti? Vtedy spomínate, aké boli dobré tie „staré dobré časy“, ktoré sú už dávno fuč. Banujete, že ste niečo spravili alebo nespravili. Lipnete na niečom a myslíte si, že len vtedy budete šťastní, keď TO budete mať.
Kto sa teda mýli?
Rýchla odpoveď je: Nikto 🙂
Obe teórie sa nádherne dopĺňajú. Vysvetlím…
Kým nemáte cieľ, je úplne jedno, akou cestou sa vydáte. Mať nejaký cieľ do budúcnosti je výborné. Ak si ho dokážete predstaviť tak, že vám to už teraz vyčarí úsmev na tvári, o to lepšie. Je úplne v poriadku tešiť sa na to, kedy sa váš sen stane realitou v tomto fyzickom svete. Popri tom, ako sa naň tešíte, si však užívajte prítomný okamih. Vďaka tomu sa naladíte na vlny a vibrácie, na ktorých Vesmír vysiela a budete schopní zachytiť vnútorný hlas, intuíciu, či inšpiráciu, ktorá vás povedie ku svojmu vytúženému cieľu.
„…člověk musí „žít teď“ a být den za dnem otevřený vesmíru a příležitostem a hlavně poslouchat srdce, chceš-li vnítřní hlas nebo inspiraci.“
– Mark Dzirasa z knihy Mark Dzirasa 21 dnů, str. 139
Napíšte do komentárov, ako vy žijete v prítomnom okamihu.
🙂
ja žijem v prítomnom okamihu asi tak, že vlastne žijem aj v budúcnosti. napr. do kalendára si píšem rozpis môjho vysnívaného zamestnania a žijem vlastne v tom, že už to zamestnanie mám. Je to moja budúcnosť, niečo, čo sa ešte len uskutoční, ale v prítomnosti ma to robí veľmi šťastnou 🙂 žijem svoje sny, ako keby už boli všetky uskutočnené, i ked ešte nie su (: tým si vlastne tvorím budúcnosť, a to mi prináša radosť v prítomnosti (: dúfam že to robím správne (:
Ja si vychutnávam okamih, ktorý práve prebieha a robím ho s radosťou. A ciele mám. A ďalšie si pridávam. Ak myslím na budúcnosť, tak sa ju snažím precitíť v prítomnosti, tak ako chcem a tak verím aj vysielam „signál“. 🙂
Hlavne zabudnúť na minulosť,už čo som mohol urobiť lepšie nechať tak, brať si ponaučenie do budúcna. Hlavne žiť v prítomnosti s trochu pozeraním do budúcnosti.