Pozorujem jeden jav…
Ľudia sa chcú zmeniť, ibaže nie sú ochotní sa zmeniť.
Povedia:
„Veľmi by som sa chcel naučiť dokončovať veci, ale keď ja som v tomto hrozný. Nikdy nič nedokončím.“
Alebo:
„Veľmi chcem byť efektívnejší a lepšie si plánovať svoj čas. Už mám kúpené tri knihy o plánovaní času. Ale nebudem ich študovať teraz. Až od nového roku. Ja viem, mal by som byť v tomto dôslednejší.“
Alebo:
„Ja by som aj chcel prísť načas, ale keď vždy sa stane niečo, čo neovplyvním, kvôli čomu meškám. To som skrátka ja…“
Toto volám „chválenie sa problémom.“
Vyzerá to ako sťažnosť. Akoby to tomu človeku vadilo, ale hneď nato si to nejako ospravedlní, aby s tým nemusel nič robiť.
Len si to dobre všimni.
Čo teraz poviem, môže byť tvrdé:
Ja verím, že ak sa niekto sťažuje, no nie je ochotný nič spraviť so situáciou, ktorá mu nevyhovuje, v skutočnosti sa nesťažuje. Chváli sa. Možno chce poľutovať. Ešte mu to však nevadí dostatočne. Ešte nie je v dosť veľkých srač…ch, aby s tým niečo začal robiť. Cíti sa komfortne tam, kde je. Nie je s tým spokojný, no je vo svojej komfortnej zóne.
A tu je pointa:
Nemôžeme kontrolovať to, ako myslí či koná niekto iný. Jediné, čo môžeme kontrolovať, je to, ako myslíme a konáme my.
Viem, na druhých sa takéto výroky vidia ľahšie. Pozrime sa však teraz na seba. Kde sa my chválime našimi problémami? V akej oblasti máš ty tendenciu posťažovať sa a vzápätí to ospravedlniť?
Rozumej, že je to len naučená reakcia. Nič viac.
Naprogramované správanie, ktoré nám prináša nejaký benefit. Možno ten, že nemusíme ísť do konfrontácie s tým, čo nám nevyhovuje. Možno ten, že nemusíme riskovať, vyjsť s kožou na trh, že nemusíme robiť niečo, čo by bolo nepohodlné.
Tento obranný mechanizmus je presne tým, čo ti bráni rásť. Niečo vieme, že by sme mali robiť, ale to nerobíme. Niečomu rozumieme, ale to neaplikujeme. Niečo sa naučíme, ale to nevyužívame, lebo ešte nie je ten správny čas, lebo na to nie sme zvyknutí, lebo by to mohlo byť nepohodlné.
Vieš, čo je nepohodlné?
Zostať tam, kde si.
Určite si spomínaš na firmu NOKIA. Kedysi predávali najviac mobilných telefónov spomedzi všetkých výrobcov. Dovolím si povedať, že mali aj najlepšie a najkvalitnejšie telefóny. Lenže, mysleli si, že bude v poriadku, keď zostanú tam, kde boli. Videli, že niečo musia zmeniť, ale našli si dobrú výhovorku, ktorá im umožnila zostať na mieste. Nezostali však tam, kde boli, ale zbankrotovali. Kedysi najväčšia, najúspešnejšia firma na poli s mobilnými telefónmi… dnešní tínedžeri ani nevedia, že vôbec existovala.
To je daň za výhovorky. Za premýšľanie, ktoré ti hovorí:
„Zostaň tam, kde si. Rob to, čo si vždy robil, však toto si ty. Takto to máš. Odlož tú zmenu, aj keď vieš, že by ti pomohla…“
Píšem ti to preto, aby si to začal na sebe pozorovať. Aby si sa zobudil. Aby si sa prichytil, keď si pomyslíš: „Viem, že toto by som mal robiť inak, ale…“
Je to výstražná kontrolka.
Ak niečo chceš zmeniť, zmeň to. Ak to nechceš zmeniť, nechváľ sa svojím problémom.
Ja viem, že takáto zmena presvedčení a správania môže byť náročná. Chce to istú dávku sebadisciplíny a veľmi pri tom pomôže podpora zvonku. A práve preto, aby sme pomohli ľuďom robiť skutočné zmeny vo svojich životoch, sme vytvorili Motivačný diár a diár Srdce ženy.
Je to ako diár s 12 seminármi osobného rastu, ktoré absolvuješ a aplikuješ počas jedného roka. Na rozdiel od seminárov tu však dostaneš každý mesiac jednu konkrétnu myšlienku, ktorú máš čas stráviť a zaviesť do praxe.
