Ako zvládnuť obdobie s tínedžerom #1

Ako zvládnuť obdobie s tínedžerom #2

Ako zvládnuť obdobie s tínedžerom #3

Máte doma tínedžera? Možno pre vás začína komplikovanejšie obdobie, ale vôbec to tak nemusí byť.

Ja sa na to radšej pripravujem už teraz, aby sme to ako rodina harmonicky zvládli. A tak som si kúpila knihu od K. Lemana – 5 dní a váš tínedžer bude iný.

Mám 10 ročného syna a pocit, že to už občas nezvládam s výchovou. Ale je to len preto, že už to nie je malé dieťa. Uvedomujem si, že prichádza obdobie puberty a že to nebude také jednoduché. Napokon, veď výchova dieťaťa nie je nič jednoduché. Svojho syna milujem, zahŕňam ho láskou, láskyplne komunikujem, vždy mu dávam možnosť výberu, nikdy ho do ničoho nenútim čo nechce, neočakávam, neposudzujem, milujem ho a prijímam takého aký je.  A možno mi dáte niektorí za pravdu, že to trhá srdce, keď jednu chvíľu príde za vami, objíme vás, povie, že vás ľúbi, pritúli sa, vlezie si k vám do postele, rozprávate sa, ideálna rodinná chvíľka. A ani nie o hodinku v snahe, že mu chcete pomôcť, vám nemilosrdne drzo odvrkne, „odpapuľuje“.  Presne toto sú tie chvíle, kedy potrebuje rodič zachovať pokoj, mať dostatočnú trpezlivosť, jednoducho situáciu s pokojom zvládnuť.  

Netreba však zabúdať milí rodičia aj na to, že i tie naše dospievajúce deti – puberťáci, tínedžeri, nemajú jednoduché zvládať emocionálne a fyzické zmeny, ktorými prechádzajú.

Po prečítaní knihy som sa ku niektorým kapitolám viac krát vrátila. Úprimne sa priznám,  že v mnohých chybách, o ktorých je v knihe písané, ktoré rodičia robia v tomto období som sa žiaľ našla i ja. Ale som človek, robím chyby, áno aj pri výchove. Napriek tomu, že čítam množstvo kníh. Ale to čo prečítam, zaviesť do praxe, je niekedy trošku obtiažne, a občas na to i pozabudnem. Ale stále sa učím, aj pri mojom synovi.

Preto som sa rozhodla prostredníctvom článkov „Ako zvládnuť obdobie s tínedžerom“, podporiť, pomôcť, inšpirovať rodičov tínedžerov. Verím, že vám tieto cenné rady a informácie pomôžu, tak ako mne, a týmto si ich budem i ja neustále pripomínať.

Úcta vo vzťahu musí byť obojstranná

Ak ste autoritatívny rodič, uvedomte si, že nie ste lepší ako vaše deti. Ste si obaja rovní, len zastávate v rodine rozličné roly.

Rodičia s prirodzenou autoritou nechajú deti, aby zakúsili dôsledky svojich činov a nezametajú im v živote cestičku. Zároveň však nešetria slovami povzbudenia.

Vždy si položte otázku pred tým, ako chcete niečo povedať vášmu dieťaťu: Je to, čo chcem povedať, láskyplné a povzbudí to moje dieťa? Ak musím vyjadriť bolestivú pravdu, vyjadrujem ju v láske?

Aj vy, ako rodič, sa potrebujete naučiť, že názory vášho dieťaťa sú dôležité a majú rovnakú cenu ako tie vaše. Úcta vo vzťahu musí byť obojstranná.

Zmena začína vami a pramení z vašej ochoty zmeniť sa.

Nezabudnite, že ak chcete, aby vaše dieťa nadobudlo dobré vlastnosti a návyky, musíte ich mať najskôr vy sami.

Naučte deti sebaovládaniu tým, že budete mať sami situáciu pod kontrolou

Vždy musíte pri výmene názorov či hádkach zachovať pokoj. Ak na vás dieťa kričí, nezačnite kričať naspäť. Počkajte si na vhodnú chvíľu. Keď ste mali pár hodín na to, aby ste si veci premysleli a viete, aký trest by bol primeraný, konajte. Keď sa vás opýta, prečo to robíte, pokojne povedzte: „Pretože sa mi nepáčilo, čo si ráno vykričal. Bolo to drzé.“

Deti najlepšie naučíte sebaovládaniu tým, že budete mať sami situáciu pod kontrolou, a keď sa neovládnu, necháte ich, aby si poniesli dôsledky svojho správania. Ak sa budete ovládať, vaše deti sa od vás môžu naučiť sebakontrole. Ak ste syna či dcéru zaskočili tým, že ste ich potrestali oveľa neskôr a nedovolili ste im ísť na akciu, na ktorej im veľmi záležalo, použili ste kartu nepredvídateľnosti tým najlepším možným spôsobom. Keď váš pubertiak robí všetko pre to, aby vás neustále „vytláčal“, neublíži mu, ak z času na čas vyvediete z rovnováhy vy jeho.

Vytvorte rodinné zázemie/rodinnú základňu, kde je váš tínedžer rešpektovaný

Tínedžer, ktorí sa doma cíti dobre, nemá potrebu niekde inde patriť – či už do gangu, medzi populárnych spolužiakov v škole, alebo nebodaj „feťákov“.

Čím bližší a hlbší vzťah má tínedžer s rodičmi, tým menšie riziko hrozí, že začne užívať drogy.

Najviac svojmu tínedžerovi pomôžete tým, ak sa mu jeho domov stane miestom, kde sa bude chcieť zdržiavať najčastejšie, a kam si bude chcieť privádzať aj kamarátov. Ak mu taký domov vytvoríte, zvýšite pravdepodobnosť, že tam bude chcieť byť. A vy, ako rodič, budete vedieť kde a s kým sa stýka.

Deťom, ktoré pociťujú silnú spolupatričnosť k svojej rodinnej základni, pretože ich tam niekto počúva a rešpektuje, hrozí menšie riziko, že sa budú usilovať hľadať prijatie medzi rovesníkmi.